Pestovanie tekvicových zelenín

Uhorky

Cucumis sativus L. Čeľaď Tekvicovité (Cucurbitaceae)

Botanický opis rastliny

Uhorka je jednoročná zelenina s plytkým koreňovým systémom a plazivou byľou. Tmavé, zelené, drapľavé listy majú srdcovitú čepeľ. Žlté rôznopohlavné kvety vyrastajú v pazuchách listov. Plod je zelená bobuľa valcovitého alebo kyjakovitého tvaru. Býva rozlične dlhá. Je to výborná letná zelenina. Veľmi veľa sa jej tiež konzervuje. Pri úplnom dozretí je farba plodov žltá, hnedá, žltohnedá, žltozelená, bledozelená i biela. Dužina je vodnatá. Na priečnom reze plodov vidieť tri priehradky s husto uloženými semenami. Semeno je ploché, bledožltej farby, nahé, vajcovitého tvaru. Okraj semena je zaostrený. Semeno má veľmi tvrdé osemenie, a preto veľmi ťažko nasakuje vodu. 1 g obsahuje 30 - 60 kusov semien, ktoré si udržujú výbornú klíčivosť 8 - 10 rokov.

Prehľad odrôd

Odrody uhoriek, pestovaných na poli delíme na nakladačky a šalátovky.

Odporúčané odrody nakladačiek: Dalila, Kmičič, Twigy, Santana a iné

Odporúčané odrody šalátových uhoriek: Aikon, Jogger, Kosara a iné

Vegetačné podmienky

Uhorky sú náročné na polohu i pôdu. Najvhodnejšie pôdy sú humózne, hlinitopiesočnaté náplavy, ktoré sa dajú umelo zavlažovať. Najväčšie úrody dosahujeme v chránených teplých polohách, pretože uhorky zamŕzajú už pri 0 °C. Uhorky sú tiež náročné na vlahu, ktorá má byť rovnomerne rozdelená na celé vegetačné obdobie. Chladné a daždivé počasie po vysadení brzdi ich vzrast. Neznášajú tiež veľké výkyvy nočných a denných teplôt.

Zaradenie v osevnom postupe

Uhorky zaraďujeme do I. alebo II. trate. Do II. trate ich zaraďujeme v dobrých pohnojených pôdach. Najvhodnejšou predplodinou sú okopaniny, ktoré zbavili pozemok trvácich burín. Uhorky často pestujeme po špenáte, vysiatom už v jeseni, po jarnom hlávkovom šaláte z predpestovanej priesady, po zimnom šaláte a po reďkovke.

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Na jeseň pohnojíme dobre uhnitým alebo kompostovaným maštaľným hnojom a hlboko zaorieme. Veľmi dobre sa uplatňuje kompost s väčším obsahom vápna, ktorý sme zalievali močovkou a fekáliami napríklad od hydiny. Na jar pri spracovaní pôdy doplníme priemyselnými hnojivami podľa návodu na balení hnojiva.

Sejba

V záhradkárskej praxi je najjednoduchšia a najrýchlejšia sejba priamo na pole. Vyžaduje to oveľa menej práce, nevyžaduje to nijaké osobitné zariadenie a rastliny z priamej poľnej sejby sú omnoho otužilejšie než rastliny presádzané z teplejšieho prostredia. Sejeme koncom apríla až v máji. Semeno moríme. Vzídené rastlinky nesmú zasiahnuť neskoré mráziky. Najčastejšie sa seje do riadkov vzdialených 80 -100 – 120 - 150, niekedy až 200 cm. Na 1 m² vysejeme 3 - 7 kusov semena do hĺbky asi 3 cm.

Vypestovanie sadiva a sadenie

Ak chceme veľmi skoro zberať, predpestujeme si potrebné množstvo sadiva v skleníkoch alebo v parenisku. Vysievame do debničiek vopred naklíčené semeno. Po vzídení sadivo rozsádzame do črepníkov a v čase, keď má 2 - 3 pravé listy, ho vysádzame na pripravený pozemok. Za priaznivého počasia ho sadíme rovno na pozemok bez predchádzajúceho rozsádzania do črepníkov. Spon výsadby je 120 - 150 cm medzi riadkami, v riadkoch 30 - 50 cm. Na 1 ha treba 2 - 4 priesady. Na toto množstvo priesad potrebujeme 0,15 g semena.

Ošetrovanie porastu

Podľa vzdialenosti riadkov pretrhávame na 10 – 15 – 20 – 30  -50 cm. Po pretrhaní sa rastliny z obidvoch strán buď okopcujú, alebo sa prihrnú zeminou pomocou motyčky až po klíčne listy. Do toho času, kým uhorky nezakryjú povrch pôdy, plečkujeme a okopávame. Pri ošetrovaní je potrebné pamätať na zalievanie. Kultúry uhoriek obvykle zavlažujeme. Ináč nie je dobré poľnú kultúru zvykať na časté zalievanie, počas vegetácie stačí 6 - 10 dôkladných závlah.

Zber a triedenie

So zberom začíname v prvej polovici júla, v teplých a vlhkých rokoch v teplejších oblastiach už koncom júna. Zberať musíme starostlivo a pravidelne. Nakladačky zberáme dvakrát až trikrát do týždňa, za veľmi priaznivého počasia, pripadne aj každý deň. Zberáme všetky vyvinuté plody i zlé plody ktorých sa následne zbavíme. Prestarnuté plody znižujú ďalšiu plodnosť rastlinám a tým aj celkovú úrodu. Šalátovky stačí zbierať raz až dvakrát do týždňa - dĺžka zberu závisí od počasia. Za priaznivého počasia zberáme uhorky ešte v septembri. Zozbierané uhorky triedime podľa veľkosti a akosti.

Melóny

Melón cukrový Cucumis melo L.

Melón vodný Citrullus vulgaris Schrad.

Obidva druhy čeľaď Tekvicovité (Cucurbitaceae)

Botanický opis

Melóny sú jednoročné zeleniny s mohutným koreňovým systémom. Byľ je drapľavá a plazivá. Kvety sú rôznopohlavné ako kvety uhoriek, plody sú guľaté bobule rozličnej veľkosti. Šupka je zelená, žltá alebo hnedá, dužina červenkastá, žltá až oranžová, u niektorých odrôd voňavá a chutná. Semeno je podobné uhorkovému, je však väčšie a rozlične sfarbené. 1 kilogram melóna vodného obsahuje 20 000 - 70 000 zrniek a melóna cukrového 6 000 - 10 000 zrniek. Klíčivosť si udržujú 5 - 8 rokov.

Prehľad odrôd

Melóny cukrové: Solartur, Oliwin, (vegetačné obdobie 120 - 160 dní)

Melóny vodné: Rosario, Bingo, Jánošík (vegetačné obdobie 185 dní)

Melóny majú zo všetkých zelenín najväčšie nároky na pôdu a na polohu. Preto sa pestovanie vo veľkom obmedzuje len na južné Slovensko a na južnú Moravu. Melóny vyžadujú úrodné, hlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy, teplé, slnečné a chránené polohy. Zaradenie v osevnom postupe, príprava pôdy a hnojenie je také ako pri uhorkách.

Sejba

Sejeme ručne od dvadsiateho apríla do polovice mája do riadkov vzdialených od seba 120 - 200 cm, v riadkoch na vzdialenosť 30 - 100 cm, alebo sejeme do brázd vy plnených kompostom alebo maštaľným hnojom, ktorý prikrývame vrstvou kompostu. Kompost môžeme tiež nahrnúť do nízkych kopčekov, do ktorých potom vysievame 5 - 7 semien, prípadne tam sadíme 3 - 4 predpestované rastliny.

Ošetrovanie porastu

Často plečkujeme a okopávame. Slabé porasty môžeme prihnojovať zriedenou močovkou alebo roztokmi priemyselných hnojív. Hlavný letorast melónu cukrového zaštipujeme za tretím normálnym listom, vodné melóny nezaštipujeme. Pri obidvoch nechávame na každej rastline 3 - 5 najlepších plodov. Ostatné plody odstraňujeme kým sú ešte malé.

Zber

Úplne dozreté plody zberáme od augusta do septembra. V nebezpečenstve prvých jesenných mrazov zberáme i nezrelé plody. Plody čo najskôr konzumujeme pretože nie sú vhodné na dlhodobé uskladnenie.

Tekvica obyčajná a cuketa obyčajná

Cucurbita pepo L. Čeľaď Tekvicovité (Cucurbitaceae)

Botanický opis

Tekvica je jednoročná rastlina s mohutným vzrastom. Korene má v pôde plytko rozložené, byľ má plazivú. Listy sú veľké so silnými stopkami a dlaňovitou čepeľou. Kvety sú rôznopohlavné, žlté. Plod je bobuľa. Býva rozličného tvaru a veľkosti, podľa variet a odrôd. Dužina je mäsitá, jemná a sú v nej ploché, olejnaté, dobre klíčivé semená. 1 kg obsahuje 2000 - 5000 semien. Klíčivosť si udržuje 5 - 8 rokov.

Prehľad odrôd

Cucurbita pepo: Hokkaido, dýňové semeno, cuketa a tykva na varenie.

Cucurbita maxima: Goliáš, Melónová žltá

Cucurbita moschata: Moscata di Provenza

Ďalej ich môžeme rozdeliť podľa tvaru rastliny a to na kríčkové  a políhavé resp. ťahavé. Všetky odrody tekvíc a cukiet nájdete tu.

Zvláštnou odrodou jedlej tekvice sú ruské kabačky. Majú krovitý vzrast a kompaktný vzhľad. Hlavná os je krátka. Plody sa zberajú celkom mladé, nezrelé (7 - 10 dní staré), vtedy, keď vážia 30 - 70 dkg. Prvé plody sa oberajú asi za 70 dní po zasiatí. Tekvica tvorí plody až do príchodu jesenných mrazov. Z jedného kra sa zberá 10 - 20 plodov.

Pestovanie

Tekvice vyžaduje výživnú, kyprú, hlbokú pôdu s dostatkom vody. Pre svoj mohutný vzrast potrebuje dostatok miesta. V priaznivých podmienkach teplejších oblastí ju sejeme už od 25. apríla na vzdialenosť 150 – 200 x 100 - 150 cm. Na 8 - 10 m² plochy vysievame do hniezd po 4 – 5 kusov semien.

Na južnom Slovensku sa tekvica pestuje väčšinou ako medziplodina s kukuricou. Ošetrovanie za vegetácie a zber sú také isté ako pri melónoch.

Tekvica (Cucurbita pepo) a cuketa (tiež Cucurbita pepo, ale špecifická varietná skupina) sú obidve členmi rodu Cucurbita, a teda patria do tej istej botanickej skupiny. Aj keď patria do rovnakého rodu, rozdiely medzi nimi môžu zahŕňať viacero faktorov. Z pestovateľského hľadiska ale nie sú výrazné rozdiely a k obidvom rastlinám pristupujeme rovnako.