Zobraz:  

Zoraď podľa  

Ako pestovať špenát?

I keď patrí špenát k druhom zeleniny, ktoré nemá každý rád, jeho význam v našom stravovaní to v ničom neznižuje. Táto nenápadná zelená rastlinka obsahuje vitamíny A, B, C a E, železo, vápnik, jód a mangán. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení. Ako si ho vypestovať vo vašej záhrade alebo na balkóne?

Vyberte vhodné miesto

Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Túto rastlinku môžete vďaka jej krátkemu vegetačnému obdobiu sadiť ako predplodinu alebo následnú plodinu po väčšine druhov zeleniny.

Kedy siať

Semienka špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Keď sa ochladí, zostávajú napučané v pôde bez nebezpečenstva hnitia.

Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až septembra, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C. Ak si ho chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Vonku prežije teploty pod nulou, ak mu zabezpečíte ochranu pred mrazom, napríklad prekrytím netkanou bielou textíliou.

Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Na svojej úrode si budete môcť pochutiť už v marci až apríli.

Vyberte si vhodnú odrodu

Pri pestovaní špenátu je dôležitý aj výber vhodnej odrody.

Špenát siaty Matador — je vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami. Môžete ho konzumovať surový alebo mraziť.

Špenát zimný — vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám. Spoznáte ho podľa silnej stonky a veľkých, tmavozelených listov.

Špenát Asta — odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra. Mäsité, tmavozelené listy rastú v ružiciach.

Špenát novozélandský —tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúčame ju vysievať v apríli. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 – 2 dni do vody. Pre rýchlejší rast si môžete predpestovať sadenice.

Ako zasiať špenát

Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj. Hnojivo zapracujte do pôdy 2 – 3 týždne pred začiatkom sejby.

Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 – 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 – 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Už o šesť dní semienka vyklíčia a do dvoch týždňov môžete v pôde spozorovať mladé rastliny.

Starostlivosť o špenát

Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Zberať môžete mladý špenát a tiež po dosiahnutí plnej veľkosti.

Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu. Nedostatok vlhkosti má za následok spomalenie rastu a tvorbu menšieho počtu listov.

Pestovanie v kvetináčoch

Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 – 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Keďže má špenát rád vlhké prostredie, vhodné je využitie samozavlažovacích črepníkov.

Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam.