Zobraz:  

Zoraď podľa  

Ako pestovať mrkvu?

Mrkva patrí k základným surovinám na prípravu mnohých jedál studenej aj teplej kuchyne. Je chutná v surovom stave, po ugrilovaní, dusení i varení a pridáva sa tiež do omáčok a dezertov. Vysoký obsah vitamínov A, B, C a E a minerálov z nej robí potravinu, ktorá by nemala chýbať na žiadnom jedálnom lístku.

Vhodné stanovisko

Mrkve sa bude dobre dariť vo vlhkom prostredí a obľubuje hlinito-piesčitú ľahšiu pôdu. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov. Môžete ju sadiť na miesto, kde bola v predchádzajúcom vegetačnom období pestovaná listová zelenina, strukoviny alebo plodová zelenina.

Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny. Spôsobovali by deformácie koreňov alebo ich pomalší rast.

Vysievanie mrkvy

Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 – 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 – 35 cm. Mrkvu môžete siať už v marci, najneskôr vysievajte úvodom júna. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou. Pôda potom dobre priľne k semienkam.

Starostlivosť

Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast. Záhon medzi riadkami pravidelne kyprite až do obdobia, kedy sa vňať nezačne dotýkať.

Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania. Počas obdobia dažďa po dlhšom suchu by mohlo dôjsť k praskaniu koreňov, čo by zvýšilo náchylnosť mrkvy na ochorenia a napadnutie škodcami.

Zber a skladovanie

Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne. Koreň zrelej mrkvy má príjemnú sladkú chuť a je šťavnatý.

Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou. So zberom však nečakajte pridlho, zo zamrznutej pôdy ju nevyberiete.

Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa. Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite. Poškodené korene vytrieďte na skoré spracovanie, ostatné môžete skladovať v pivnici pri teplotách mierne nad nulou.

Choroby a škodcovia

Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.