Pestovanie hlúbovín - veľký prehľad
Hlúboviny sú rastliny, ktoré po botanickej stránke patria do čeľade kapustovitých Brassicaceae. Patrí k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý či kaleráb. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej Brassica oleracea, ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby. na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb). Sú to dvojročné rastliny, ktoré v prvom roku zhromažďujú zásobné látky v rezervných orgánoch, v druhom roku tvoria byľ a kvety.
Kapusta hlávková biela
Brassica oleracea L. var. capitata 1. alba. Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)
Botanický opis rastliny
Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. Vysoký hlúb je vhodný len pre vlhké plochy, aby boli rastliny odolnejšie voči chorobám.
V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie. Kvet je bledo - žltý. Plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 – 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov. Pestuje sa pre zásobný orgán hlávku. Používa sa surová, varená alebo kyslá - kvasená.
Prehlaď odrôd
Podľa dĺžky vegetačného obdobia rozoznávame odrody:
- skoré: Juna skorá, Prvý zber - Ich vegetačné obdobie trvá asi 125 dní
- poloskoré a poloneskoré: Pylon F1 - vegetačné obdobie trvá asi 130 - 170 dní
- neskoré na krájanie: Avak, Kamenná hlava, Portoza F1 - obdobie trvá asi 180 dní
- neskoré na uskladňovanie: Amager, Pourova neskorá - vegetačné obdobie trvá asi 180 dní
Vegetačné podmienky
Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou. Je náročná na dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. Na ľahších pôdach s dostatkom vlahy sa dobre daria skoré odrody. V ľahkých a suchých pôdach rastie zle.
Zaradenie kapusty v osevnom postupe
V osevnom postupe zaradujeme kapustu do prvej trate. Najlepšími predplodinami sú poľnohospodárske okopaniny, miešanky, rajčiaky, uhorky, fazuľa, ďatelinotrávne miešanky a podobne. Kapusta je všeobecne dobrou predplodinou pre chúlostivejšie druhy zeleniny na zaburinených pôdach.
Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív
Kapusta skorá
Pozemok na jeseň zrýľujeme, pričom súčasne zarýľujeme maštaľný hnoj v primeranom množstve. Pozemok súčasne vápnime. Skoro na jar, keď vrcholy hrúd zrýľovanej zeme začnú vysychať, zeminu zarovnáme pomocou železných hrablí, aby sme šetrili zimnú vlahu. Potom rozhodíme priemyselné hnojivá s obsahom NPK. Hnojivá dôkladne zapracujeme do pôdy. Na urovnanom pozemku vyznačíme spon (vzdialenosť medzi jednotlivými sadeničkami) vysádzania, najčastejšie 50 x 50 cm alebo 55 x 55 cm.
Kapusta poloskorá a polo neskorá
Príprava pozemku je rovnaká ako pri kapuste skorej, ale dávky hnojív znížime asi o 20 %.
Kapusta neskorá
Na jeseň zaorávame väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu rozhodíme Thomasovú múčku (Hnojivo ktoré do pôdy dodáva draslík a pomaly rozpustné fosfáty pričom zabezpečuje bohaté kvitnutie a dobrú násadu plodov - nepodporuje rast listovej plochy). Môže sa tiež hnojiť dvakrát, prvýkrát na jeseň a druhýkrát na jar. To samozrejme znamená ešte jedno rýľovanie navyše počas jari, čo v suchších oblastiach nie je žiadúce. Na jar pozemok povrchovo obrobíme a rozhodíme základné dávky priemyselných hnojív. Príprava pôdy je pre všetky hlúboviny rovnaká, líši sa iba dávkami hnojív.
Sejba a vypestovanie sadiva
Pred sejbou vyskúšame klíčivosť semena a moríme ho bežným spôsobom: odporúča sa tiež semeno kapusty jarovizovať. Jarovizácia je proces, ktorým môžeme urýchliť vývin niektorých druhov zeleniny. Semená vystavíme nízkym teplotám (0 až 2 °C) počas 7 až 14 dní. Keď na napučaných semenách praskne osemenie a na 5 až 10 % prerazia klíčky, osivo vysejeme. Je dôležité neprekročiť čas pôsobenia nízkych teplôt, pretože to môže spôsobiť predčasné kvitnutie rastliny.
Sadenie
Skoré odrody môžeme sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 X 50 cm (na 1 m2 potrebujeme 4 kusy priesad), polo neskoré sadíme asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 – 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sadíme obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon používame štvorspon. Sadíme vysádzacím kolíkom. Na veľkých plochách môžeme použiť aj priamu sejbu. Predpokladom je dobre pripravený a úplne čistý pozemok. Miesta, kde sa priesady neujali, sa o týždeň podsadia opäť.
Ošetrovanie porastu
Asi za 10 dní po vysadení okopeme pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie okopávame dva až tri razy, a na kríž. Keď máme istotu, že sa priesady ujali (asi 3 týždne po vysadení), v čase, keď sa začnú zaväzovať hlávky, prihnojujeme na list. Teploty do 4 °C otuženým priesadám veľmi neškodia.
Zber
Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberáme postupne tak, že vyberáme len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka). Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov. Zberáme hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácií. Váha hlávky sa udáva bez krycích listov.
Neskorú kapustu zberáme čo možno najneskoršie, pretože prírastky na váhe sú vo vlhkých jesenných dňoch najväčšie. Na mráz je však dosť chúlostivá. Preto podľa polohy zberáme od polovice septembra do konca októbra. Neskorší zber býva už ohrozený silnejšími mrazmi, ktoré by úrodu mohli zničiť. Zberáme naraz.
Triedenie a uskladňovanie
Triedime podľa kvality dopestovaných hlávok. Skorú kapustu čo najskôr konzumujeme. Za teplých dní dbáme, aby sa nesparila. Proti mrazu ju chránime slamou. Očistené hlávky zimných odrôd ukladáme do pivníc, na police alebo do kôp. Väčšie množstvo hlávok zazimovávame v krytých hromadách. Kapusta veľmi dobre prezimuje v hlbokom vybratom parenisku, kde rastliny uskladňujeme aj s koreňmi bez prebytočných listov. Pred mrazmi chránime parenisko tak, že ho zakrývame mulčom, slamou alebo hnojom. Dobre vyzreté, pevné a zdravé hlávky dobre prezimujú.
Kapusta červená
Brassica oleracea L. var. capitata L. f. rubra Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)
Botanický opis
Od bielej kapusty hlávkovej sa odlišuje tým, že má červené listy. Hlávky tvorí menšie. Inak sa vo všetkom zhoduje s kapustou hlávkovou bielou.
Prehľad odrôd
Podľa dĺžky vegetačného obdobia rozoznávame odrody:
- skoré: Červená skorá Haco - vegetačné obdobie trvá asi 130 - 145 dní
- neskoré: na uskladovanie - Langendijská červená - vegetačné obdobie trvá asi 185 dní
Kel hlávkový
Brassica oleracea L. var. sabauda L. Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)
Botanický opis
Kel má mohutný koreňový systém, z ktorého vyrastá dužinatá byľ - hlúb. Na ňom rastú silné, bublinovité zvraštené listy, ktoré sa zavinujú do guľatej alebo zahrotenej hlávky. Na druhý rok vyrastá z tejto hlávky rozkonárené súkvetie so žltými kvetmi. Plody i semená majú rovnaké vlastnosti ako plody a semená kapusty. 1 gram obsahuje približne 340 semien. Klíčivosť si udržuje veľmi dlho približne 4-5 rokov. Kel pestujeme podobne ako kapustu hlávkovú hlavne pre chutné listové hlávky.
Prehlaď odrôd
- skoré odrody: Skorý žltý - vegetačné obdobie trvá asi 110 – 120 dní
- poloskoré: Mira Polana - vegetačné obdobie trvá asi 140 dní
- neskoré: Langedijský neskorý, Blistra F1 - vegetačné obdobie trvá asi 160 - 180 dní
Vegetačné podmienky
Vegetačné podmienky pre pestovanie kelu sú približne rovnaké ako pri kapuste, len na pôdu nemá kel také veľké nároky. Darí sa mu v každej pôde a v každej polohe, najlepšie mu však vyhovuje stredne ťažká, na humus bohatá, hlinitá pôda. Proti zime je veľmi otužilý. Pre zber skoro na jar sa môže vysievať v teplých oblastiach aj na jeseň. V krajinách s miernym podnebím ho môžeme vysievať alebo vysádzať v jeseni, a môžeme ho prezimovať aj na voľnej hriadke. Stačí trochu chránené miesto a prihrnutie záhradnou zeminou. Zaradenie v osevnom postupe a príprava pôdy je rovnaká ako pri kapuste.
Hnojenie
Nenáročnosť kelu na pôdu a polohu zvádza niekedy k domnienke, že kel je rastlina nenáročná aj na hnojenie. To však nie je pravda. Mohli by sme sa dočkať úplného nezdaru. Zaraďujeme ho rovnako ako aj kapustu do prvej trate. Hnojenie je tiež také isté ako pri kapuste.
Sejba a vypestovanie sadiva
Skoré odrody vysievame už koncom januára alebo začiatkom februára do rašelinových alebo plastových sadbovačov. Po vyklíčení a vytvorení klíčnych lístkov väčšinou rozsádzame na jednotlivé rastlinky. Tiež ho môžeme vysievať až v polovici júna a pestovať ako následnú plodinu. Za priaznivých podmienok sa do zimy vytvoria ešte pekné hlávky. V tomto prípade ho vysádzame až v prvej polovici augusta. Poloneskoré odrody kelu vysievame až koncom marca, neskoré v druhej polovici apríla. Na vypestovanie priesad na 1 metrov štvorcových potrebujeme asi potrebujeme asi 400 mg semena.
Vysádzanie
Čas vysádzania je taký ako pri kapuste. Rozdiely sú len vo vzdialenostiach. Skoré odrody sadíme do sponu 40 x 40 cm (6 priesad na 1 m2), polo neskoré odrody do sponu 50 x 50 cm (4 priesady na 1 m2) a neskoré odrody do sponu 60 x 60 cm (3 priesady na 1 m2).
Ošetrovanie počas rastu
Ošetrovanie počas rastu je rovnaké ako ošetrovanie kapusty. Pri prihnojovaní nesmieme prehnojiť dusíkom, získali by sme slabo zaviazané a mäkké hlávky.
Zber
Vegetačné obdobie kelu je kratšie ako kapusty, takže kel sa zberá skôr. Zberá sa v prvej polovici júna, a to na kusy. Hlávky sa odrezávajú s krycími listami. Pri neskoršom zbere na uskladnenie ponechávame len niekoľko krycích listov. Ináč je technika zberu taká istá ako pri kapuste.
Triedenie a uskladňovanie
Posudzovanie hlávok a akostné triedenie je také isté ako pri kapuste. Nevyžaduje sa však taká veľkosť a tvrdosť hlávok. Stačí, najmä pri skorých odrodách, aby boli hlávky dobre zaviazané. Hlávky skorého i neskorého kelu sú veľmi krehké. Manipulujeme s nimi pozorne. Kel prezimujeme priamo vonku na záhone, alebo ho uchovávame ako kapustu. Veľmi dobrý a čerstvý kel získame, ak ho i s koreňmi vložíme do prázdneho pareniska alebo do piesku v pivnici.
Kel ružičkový
Brassica oleracea L. var. gemmifera DC Čeľaď - Kapustovité (Brassicaceae)
Botanický opis
Je to dvojročná zelenina so silnými koreňmi, ktoré vnikajú do dosť veľkej hĺbky. Z koreňov vyrastá hlúb, vysoký 50 - 100 cm. Na hlúbe vyrastajú listy s dlhými stopkami. V ich pazuchách sa tvoria guľaté osné púčiky ružičky s priemerom 2 - 4 cm. Z týchto ružičiek vyrastajú v druhom roku kvetné osi a na nich kvety. Kvety, plody i semená majú vlastnosti kapustovitých zelenín. 1 gram obsahuje asi 350 semien, ktoré si udržiavajú klíčivosť 4 - 5 rokov. Z kelu ružičkového používame ako zeleninu malé osné púčiky.
Prehľad odrôd
Kel ružičkový poznáme vo variantoch zelený a červený.
- Zelený: Cavolo di Bruxelles, Casiopea, Lunet F1
- Červený: Red Antioxidant
Zaradenie v osevnom postupe
V dobrej pôde pestujeme kel ružičkový až v druhej trati. Dobrou predplodinou sú: špenát, šalát, hrach, reďkev, vodnica, repka i skoré zemiaky. Kel ružičkový zostáva na pozemku do príchodu mrazov a mnohokrát i cez zimu a tak často nie je možné pripraviť v jeseni pozemok. Preto po keli ružičkovom zaraďujeme v budúcom roku také zeleniny alebo plodiny, ktorým jarná príprava pôdy neškodí, napríklad cibuľu, rajčiaky, uhorky, ale aj zemiaky a strukoviny. Ako medzi kultúru sadíme kel ružičkový do poľných uhoriek, chráni ich proti vysušujúcim vetrom a pred slnečným úpalom. Podobne ho môžeme sadiť aj medzi zeler.
Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív
Príprava pôdy je taká istá ako pri ostatných hlúbovinách, to znamená pôdu hlboko prerýľovať a dôkladne plošne spracovanie do rovna. Táto základná úprava sa robí už k predchádzajúcej plodine, po zbere ktorej pozemok už len povrchovo upravíme na vysadenie kelu ružičkového. Na jeseň pri rýľovaní zapracujeme do pôdy dostatok vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Na jar asi 3 týždne pred vysadením draselnú soľ. Môžeme použiť aj dusíkaté vápno.
Pestovanie
Kel ružičkový sejeme asi v druhej polovici apríla do polo teplého alebo studeného pareniska. Na vypestovanie priesad na 10 m2 potrebujeme asi 400 mg semena. Po vzídení raz rozsádzame, pri riedkom výseve rozsádzať nemusíme. Len čo sa pozemok po predplodine uvoľní, vysádzame do sponu 70 x 50 cm. Sadíme o niečo hlbšie, než bola priesada v parenisku. Pred vysadením namáčame korene do kaše z hliny. Po vysadení dôkladne zalejeme a asi za 10 - 14 dní prvýkrát prihnojujeme. Plečkujeme a okopávame podľa potreby, pričom ku hlúbu prihŕňame zem. Za vegetácie sa odporúča prihnojiť močovkou so superfosfátom.
Zber
Kel ružičkový zberáme, len čo sa vytvoria kompaktné tvrdé ružičky. Môžeme ho zberať na jeseň i cez celú zimu. Menšie mrazy mu určite neuškodia, ba naopak, po primrznutí je chutnejší. Ak pestujeme kel ružičkový na väčšej ploche, obyčajne ho zbierame v jeseni, aby sme ešte do zimy mohli pôdu zorať. Zberáme obvykle celé rastliny. Rastlina má tvrdý hlúb, ktorý sa da dosť ťažko odrezať alebo odseknúť. Ružičky z rastlín oberieme alebo odrežeme. Odrezávanie je nevyhnutné najmä po namrznutí, pretože pri oberaní by sa ružičky ľahko otlačili a skoro sčerneli. Obraté ružičky môžeme uskladniť len krátky čas v chladnejších miestnostiach, lebo ľahko hnijú. V záhradách ich teda môžeme nechávať na rastlinách aj počas celej zimy a odoberať podľa potreby.
Uskladňovanie
Kel ružičkový vydrží za miernej zimy vonku. V horších klimatických podmienkach môže ho mráz poškodiť, preto sa odporúča zazimovať ho. Kel ružičkový sa ukladá do hlbších jám, ktoré sa prikryjú len hrubým izolačným materiálom, alebo ho uskladňujeme v pivniciach a v kôlňach. Ak nie sú ružičky úplne vyvinuté, môžeme ho uložiť v pivnici, kde ešte čiastočne dorastá. Vonku ho tiež poškodzuje poľná zver.
Kaleráb
Brassica rupestris HAY. var gongyloides (L) JANCH. Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)
Botanicky opis
Koreň je zväzkovitý, nerastie priveľmi hlboko pokračuje krátkou osou. ktorá zdužinatie do tvaru guľovitej, spľasnutej alebo i hruškovitej osnej buľvy. Buľva je vo vnútri biela, značne dužinatá, na povrchu modrá, zelená alebo modrofialová. Listy majú dlhé stopky. Kvitne až v druhom roku. Semená sú guľaté, kávovej farby, veľkosti špendlíkovej hlavičky: plod je šešuľa. 1 gram obsahuje 300 zŕn. Klíčivosť si udržuje tiež relatívne dlho a to 4 - 5 rokov, v štvrtom až platom roku však silno klesá. Dužinaté buľvy sú výbornou zeleninou.
Prehlaď odrôd
Odrody delíme na skoré, poloskoré a neskoré.
- skoré biele: Kref F1, Morávia, Luna - vegetačné obdobie trvá 75 - 85 dní
- skoré modré: Blankyt - vegetačné obdobie trvá 85 dní
- poloskoré a neskoré – Gigant, - vegetačné obdobie trvá 110 - 150 dní
Biele odrody majú jemnejšiu chuť než modré, ale i tieto majú svoje prednosti. So otužilejšie proti chorobám, nevyháňajú tak ľahko do kvetu a nedrevnatejú.
Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe
Na polohu nie je kaleráb vôbec náročný, jedine skoré odrody dávame do teplejších a chránených polôh. Nevyberá si ani v type pôdy. Žiada však pôdy biologicky činné, mierne alkalické. Znesie i ľahšie pôdy pod podmienkou, že sú výživné a že bude zabezpečená výdatná zálievka. Predplodinou môžu byt paradajky, uhorky, jačmeň, zemiaky, ďatelinotrávne miešanky. Nevhodná je repka a všetky kapustovité plodiny. Štandardne ho zaraďujeme do prvej trate, alebo ak je pozemok v dobrej sile i do druhej trate. V poľnej kultúre ho pestujeme ako samostatnú kultúru, V menšom meradle i ako medziplodinu.
Hnojenie a priemerné dávky hnojív
Pre krátke vegetačné obdobie vyžaduje kaleráb dostatočné množstvo pohotových živín. Čerstvý maštaľný hnoj dobre nevyužije, a preto radšej hnojíme kompostom priamo ku koreňu. Z priemyselných hnojív dávame do pôdy pred vysadením síran amónny, superfosfát a draselnú soľ. Okrem toho v období vegetácie prihnojujeme liadkom. Kaleráb žiada vyrovnanú výživu, inak sa zhoršuje jeho kvalita.
Sejba a vypestovanie sadiva
Čas sejby sa riadi dĺžkou vegetačného obdobia odrody a termínom vysadenia. Skoré odrody vysievame asi v druhej polovici februára, skoré odrody pre neskorý zber asi v druhej polovici júna, poloskoré odrody v prvej polovici apríla, neskoré odrody v druhej polovici apríla. Skoré odrody vysievame väčšinou do debničiek, ostatné odrody do studeného pareniska alebo na výsevný záhon. Na vypestovanie sadiva na 1 m2 potrebujeme pri skorých odrodách 9 – 10 mg semena, pri neskorých 6,5 – 7,7 mg semena. Skoré odrody väčšinou tiež balíčkujeme, neskoré len rozsádzame. Priesady sa ošetrujú ako priesady ostatných hlúbovín. Sadivo väčšiny odrôd nesmie nachladnúť, lebo ľahko vyrastá do kvetu. Preto vetráme dostatočne, ale opatrne.
Sadenie a pestovanie
Skoré odrody sadíme za priaznivých podmienok do voľnej pôdy asi v polovici apríla do sponu 25 x 25 cm, poloskoré odrody do sponu 30 x 30 cm. Neskoré odrody sadíme neskoršie, a to do sponu až 40 x 40 cm (pri spone 25 x 25 asi 16 priesad na 1 m2, 30 x 30 asi 11 priesad, 40 x 40 asi 6). Sadíme podľa možnosti plytko, kaleráb neznáša ,,utopenie". Rastlinky asi o 10 dní po vysadení okopeme, ostatné okopávky robíme podľa potreby. Potrebné je aj sústavné zalievanie, ináč kaleráb drevnatie a po prudkom daždi sa ľahko popraská. Ak je potrebné, počas vegetácie dva razy prihnojujeme liadkom. Na tretí deň po vysadení rastliny preventívne poprašujeme proti živočíšnym škodcom, hlavne proti skrytonosom, ktoré zapríčiňujú pukanie buliev.
Zber
Pri správnej starostlivosti zberáme prvé kaleráby o 5 týždňov po vysadení. Zber trvá asi 3 týždne. Zo začiatku zberáme dvakrát až trikrát týždenne, neskoršie, závisí to od počasia, robíme asi každých 5 dní prebierku. Priemerne počítame 5 - 7 čiastkových zberov. Zberáme preberaním, len čo buľvy dosiahli príslušnú veľkosť. Ponechávame im niekoľko mladších listov. Neskoré odrody zberáme naraz pred príchodom prvých mrazov a odlamujeme im všetky listy, okrem najmladších srdiečkových.
Triedenie a uskladňovanie
Skoré odrody sa zbierajú s priemerom buľvy najmenej 6 – 10 cm. Uskladňujeme ich krátkodobo s listami. Dbáme na to, aby zozbierané buľvy neboli dlho na slnku, najmä nie skoré odrody, pretože im listy ľahko vädnú a žltnú.
Uskladňovanie cez zimu je jednoduché. Buľvy ukladáme do čistej, vzdušnej pivnice alebo pareniska. Odpadnuté zvyšky listových stopiek zo uskladnených buliev starostlivo odstraňujeme, aby sa nešírili choroby, najmä hniloba. Pivnicu vetráme a občas kontrolujeme.
Karfiol
Brassica cretica LAM. var. botrytis (L) JANCH. Čeľaď - Kapustovité (Brassicaceae)
Botanický opis
Karfiol je dvojročná zelenina. Má mohutnú koreňovú sústavu, z ktorej vyrastá krátka zhrubnutá byľ hlúb. Listy v porovnaní s ostatnými hlúbovinami sú dlhé a úzke. V strede listov vyrastá dužinaté súkvetie, pre ktoré karfiol pestujeme. V druhom roku vyrastú z ružíc postranné výhonky s kvetmi a plodmi. Semená na rozdiel od ostatných hlúbovín sú tmavšie a väčšinou menšie. 1 gram obsahuje asi 310 semien, ktoré si držia klíčivosť 3 - 4 roky.
Prehľad odrôd
Jednotlivé odrody rozdeľujeme len podľa dĺžky vegetačného obdobia na skoré a neskoré odrody. Skoré odrody majú vegetačné obdobie asi 100 - 150 dní, neskoré až 200 dní. U nás sa však neskoré odrody nepestujú. Pre jesenný zber pestujeme skoré odrody, ktoré sadíme ako následné plodiny.
U nás pestované odrody sú: Bora, Opaal, Beta či žltozelená špecialita Veronica (Amfora)
Vegetačné podmienky, zaradenie do osevného postupu a dávky hnojív
Na pôdny typ karfiol nie je náročný, potrebuje však pôdy bohaté na humus, zásobené živinami a biologicky činné. Znesie aj ťažšie pôdy, okrem celkom ťažkých, mokrých a kyslých pôd. Má veľké nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Neobľubuje suché pôdy. Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší, a preto ho zaraďujeme do prvej trate. Ako predplodiny sú dobre hnojené okopaniny. Karfiol pre letný a jesenný zber zaraďujeme po predplodinách s krátkym vegetačným obdobím (jarné miešanky, šalát, špenát a pod.). Vyžaduje nevyhnutne hnojenie hospodárskymi hnojivami. Preto pod karfiol už v jeseni pri spracúvaní pôdy dávame na viac dobrého maštaľného hnoja alebo kompostu. Na jar pridávame superfosfát, draselnú soľ a pri slabšej dávke hnoja i menšie množstvo síranu amónneho. Pri hnojení za vegetácie použijeme liadok vápenatý, ktorý rozdelíme do troch dávok. Ak pestujeme karfiol ako následnú plodinu, hnojíme už pod predplodinu maštaľným hnojom a pred samotným vysadením hnojíme len hospodárskymi hnojivami.
Sejba a vypestovanie sadiva
Pre skoré poľné pestovanie môžeme siať už v druhej polovici januára a v prvej polovici februára. V severnejších oblastiach, kde sa pestuje hlavne letný karfiol, vysievame až v marci. Skoré odrody pre jesenný zber stačí siať v júni. Aby sa dosiahol včasný zber, semeno sa niekedy vysieva už koncom októbra až začiatkom novembra; v takomto prípade sa sadivo presádza do parenísk, kde prezimuje. Nevýhodou tohto spôsobu je, že priesady môžu zdrevnatieť a pre ďalšie pestovanie sú menej vhodné. Skoro zjari sejeme do výsevných debničiek, neskoršie do polo teplého alebo i studeného pareniska. Na vypestovanie priesad na 1 m2 potrebujeme 350-400 mg semena. Skoré odrody sa odporúča predpestovať v črepníkoch. Pre balíčkovanie sa karfiol veľmi nehodí. Trpí nedostatkom živín, pretože balíčky rýchle prerastú koreňmi.
Sadenie a pestovanie
Pred vysadením priesady podľa potreby zalejeme. Skoré odrody, pestované v črepníkoch, vysádzame do jamiek (50 x 50 cm) alebo do brázdičiek. Priesady pre letný a jesenný zber sadíme 60 x 60 cm, vždy o niečo hlbšie, ako boli v parenisku. Za vegetácie dôkladne zalievame a plečkujeme. Pri okopávaní pôdu k rastlinám mierne prihrnieme. Len čo sa začnú vytvárať ružice, musíme ich chrániť pred slnkom zahnutím listov do oblúka. Zahýňaniu listov, plečkovaniu a ostatnému ošetrovaniu treba venovať dôkladnú pozornosť, ináč sa dopestujú ružice podradnej kvality.
Zber a triedenie
Karfiol zberáme postupne podľa veľkosti a podľa stavu ružíc. Pre jesenný zber sú nebezpečné aj mierne mráziky, pretože karfiol ľahko namrzne. Pri zbere sa na karfiole nechávajú 3 - 4 postranné listy, ktoré sa primerane skrátia. Listy svojimi silnými a pružnými rebrami tvoria prirodzený ochranný obal ružice.
Kapusta čínska
Brassica napus var. chinensis O. E. Sch. Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)
Botanický opis
Vzhľadom pripomína mangold. Vytvára pevné, ale úzke, vretenovité, riedke, navrchu mierne zahrotené hlávky. Listy sú pomerne úzke, dosť rebrovité, s mierne kučeravým a zúbkovaným okrajom. Hlúb nemá. Semená sú dosť drobné, nepravidelne guľaté. 1 gram obsahuje 360 - 400 semien. Pestujeme ju pre hlávky listov, ktoré používame ako šalát.
Prehľad odrôd
Pak Choy so zhrubnutými stonkami, Manoko a Bristol s pevnými hlávkami a jemnými listami
Vegetačné podmienky a zaradenie do osevného postupu
Vyvinie sa za pomerne krátky čas (za 50 - 60 dní od sejby). Pestuje sa hlavne pre spotrebu na jeseň a v zime. Je dosť odolná proti mrazu. Najlepšie sa darí v teplejšej polohe a v kyprej vlhkej pôde. V osevnom postupe zaraďujeme kapustu čínsku po skorých zeleninách, na predplodinu nie je náročná.
Priemerné dávky hnojív výsev a pestovanie
Ak chceme dosiahnuť, aby sa karfiol dobre a rýchle vyvíjal, hnojíme pôdu pred sebou.. Čas sejby závisí od času zberu. Môžeme ju vysievať od jari do konca augusta. Najvhodnejšie je siať v auguste, pretože rastliny nie sú ohrozované škodcami. Môže sa siať tiež na jar, ale vplyvom veľkého tepla a sucha rastliny často vyháňajú do kvetu. Na m2 vysievame 150 – 200 mg osiva do riadkov širokých 40 cm. O 3 - 4 týždne riadky pretrháme na vzdialenosť cca 25 cm medzi jednotlivými rastlinami. Ošetrovanie kultúry je jednoduché vyjednotenie, vypletie a občasné zalievanie. Zber z jarnej sejby sa robí o 6 - 8 týždňov po vysiati. Z jesennej sejby zberáme od polovice októbra až do zimy.
Uskladňovanie
Ak chceme rastliny uchovať pre zimnú spotrebu, vyberieme ich aj s koreňmi a uskladňujeme v prehĺbenom parenisku alebo v pivnici. Pri dobrej úschove vydržia až do marca. U nás je to momentálne veľmi obľúbená zelenia s bohatým obsahom vitamínov.
Kel kučeravý
Brassica oleracea L. var. acephala DC. Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)
Botanický opis
Je to stará dvojročná kultúrna rastlina. Charakteristickým botanickým znakom je, že netvorí hlávky. Vytvára len rozlične vysoký hlúb, na vrchole ktorého je ružica so skučeravenými listami. Pre pestovanie v našich pomeroch sú vhodnejšie polovysoké a nízke formy. Listy sú vždy kučeravé, niekedy i hlboko vykrajované, zelené, žlté, hnedasté alebo fialové. Listy zberáme v zime a upravujeme ako kel. Semeno je guľaté, tmavo kávovej farby. 1 gram obsahuje 350- 450 semien, ktoré si udržiavajú výbornú klíčivosť 3 - 4 roky.
Pestovanie
Kel kučeravý pestujeme výlučne ako následnú plodinu. Preto ho zaraďujeme po skorých zeleninách, strukovinách a podobne. Pestujeme ho v prvom rade pre zimnú spotrebu, kedy je nedostatok konzumnej zeleniny. Dĺžka vegetačného obdobia je asi 90 dní. Rastie dobre v každej pôde a v každej polohe. Nie je veľmi náročný, preto ho hnojíme len malými dávkami hnojív. Znesie aj suchšie pôdy. Dobre znáša aj polotieň. Semeno vysievame obyčajne koncom júna priamo na záhon do riadkov, vzdialených od seba 50 cm. Potom pretrhávame na vzdialenosť 40 cm. Ale môžeme siať aj neskoršie po zbere skorých rastlín. Záleží, pravdaže na počasí. Vyšším odrodám nahŕňame po poslednom plečkovaní pôdu k hlúbom. Osvedčuje sa prihnojovanie zriedenou močovkou a časté plečkovanie.
Prehľad odrôd
- zelené listy – Winterbror, Nero di Toscana
- fialové listy – Scarlet antioxidant
Zber
Zberať začneme až po príchode prvých jesenných mrázikov, pretože teploty pod 0 °C zjemňujú chuť listov. Listy zberáme buď postupne, alebo naraz. V postupných zberoch pokračujeme prakticky až do jari, lebo je dosť odolný proti mrazu.