Kvaka Wilhemsburgerská -1 g - SJ

Kvaku Wilhemsburgerskú môžete siať priamo na záhon najčastejšie od apríla do júna, keď už nehrozia silnejšie mrazy a pôda je mierne prehriata. Semená sa vysievajú plytko do riadkov, približne do hĺbky 1–2 cm, aby rýchlo a rovnomerne vzchádzali. Riadky je vhodné viesť vo vzdialenosti asi 30–40 cm a po vzídení rastliny vyjednotiť tak, aby medzi nimi zostalo približne 30 cm. Hustý výsev spôsobuje drobnejšie korene, preto sa oplatí dať rastlinám dostatok priestoru. Po siatí pôdu jemne utlačte a zalejte, aby sa vytvoril dobrý kontakt semien s pôdou. V suchom období dbajte na pravidelnú zálievku, aby rastliny netrpeli stresom, čo môže viesť k zdrevnateniu alebo praskaniu koreňov. Pri dobrých podmienkach sa kvaka zberá približne 90–110 dní po výseve, teda na jeseň.

Kvaka Wilhemsburgerská patrí medzi tradičné zimné zeleniny, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie. Zberá sa väčšinou od septembra do prvých mrazov, pričom dobre znáša aj slabšie mrazy a často ju môžete nechať v pôde až do neskorej jesene. V chladnejších oblastiach sa odporúča korene pred silnejšími mrazmi vybrať a uskladniť do pivnice. Najlepšie vydrží v vlhkom piesku alebo pilinách pri teplote okolo 0–4 °C, kde si udrží pevnosť a chuť niekoľko mesiacov. Pred uskladnením korene neumývajte, iba jemne očistite od hrubej hliny a skráťte vňať. Správne uskladnená kvaka si udrží dobrú kvalitu často až do skorej jari, takže je výbornou zásobou čerstvej zeleniny v zimnom období. Vďaka svojej odolnosti a skladovateľnosti je vyhľadávaná nielen v domácich záhradách, ale aj v tradičnom poľnom pestovaní.

Kvaka Wilhemsburgerská je botanicky kríženec kapusty a repy, a preto sa od klasickej červenej repy či kalerábu v mnohom líši. Jej korene sú guľaté až mierne sploštené, so žltou až krémovou dužinou a typickým zeleným vrcholom koreňa, zatiaľ čo červená repa má bordovo sfarbenú dužinu a kaleráb vytvára zhrubnutý stonok nad povrchom pôdy. Chuť kvaky je jemne sladkastá a menej zemitá než pri repe, s ľahkým kapustovým nádychom. Kaleráb má naopak krehkú, šťavnatú dužinu s výraznejšou kapustovou chuťou. Kvaka sa zvyčajne pestuje na jesenný a zimný zber, kým repa má širšie obdobie využitia a kaleráb sa často konzumuje na jar a v lete. V kuchyni môžete kvaku používať podobne ako zemiaky či repu – na pyré, pečenie, dusenie alebo do polievok.

Kvaka Wilhemsburgerská je veľmi výživná a zdravá zelenina, ktorá by si zaslúžila miesto v modernej kuchyni. Koreň obsahuje významné množstvo vitamínu C, ktorý podporuje imunitu a chráni bunky pred oxidačným stresom. Okrem toho je bohatá na vlákninu, ktorá prospieva tráveniu a dlhšie zasýti, a tiež na draslík, dôležitý pre správnu činnosť svalov a srdca. V kuchyni ju môžete použiť surovú do šalátov, kde dodá jemne sladkastú a chrumkavú chuť. Výborne chutí aj varená, dusená alebo pečená, samostatne či v kombinácii s inou koreňovou zeleninou. Z kvaky pripravíte lahodné pyré, krémové polievky alebo ju môžete pridať do duseného mäsa. V niektorých regiónoch je tradične súčasťou zimných jedál a domácich vidieckych receptov, ktoré sa oplatí znovu objaviť.