Limonka chobotnatá biela - 0,2 g - Osivá Moravia

V čerstvom stave nás limonka teší svojou krásou vo váze prekvapivo dlho, často až dva týždne bez straty kvality. Stonky zrezávame šikmým rezom pod tečúcou vodou, aby sme zabezpečili optimálny príjem vlahy do pletív. Do vody môžeme pridať štipku cukru alebo špeciálnu výživu pre rezané kvety, čo predĺži sviežosť bielych kalichov. Vodu pravidelne vymieňame a dbáme na to, aby v nej neboli ponorené žiadne listy, ktoré by mohli začať hniť. Biele odrody pôsobia v kombinácii so zeleňou mimoriadne elegantne a čistým dojmom. Aj po odkvitnutí vo váze môžeme tieto kvety ešte stále využiť na vysušenie. Je to jedna z najvďačnejších rastlín pre floristické účely.

Hoci sa limonka v našich podmienkach pestuje ako jednoročná rastlina, niekedy nás prekvapí spontánnym samovýsevom na pôvodnom mieste. Ak necháme posledné súkvetia na jeseň úplne dozrieť a vysemeniť, mladé rastlinky sa môžu objaviť nasledujúcu jar. Tieto jedince sú často veľmi robustné, pretože prešli prirodzenou stratifikáciou počas zimných mesiacov. Musíme však počítať s tým, že pri hybridoch nemusia mať dcérske rastliny identickú bielu farbu ako pôvodná materská rastlina. Miesto so samovýsevom na jar opatrne vyčistíme od buriny a sadenice prípadne pretriedime na vhodnú vzdialenosť. Tento spôsob nám niekedy ušetrí prácu s predpestovaním v interiéri.

Termín výsadby limonky do voľnej pôdy určujeme podľa aktuálneho vývoja počasia, zvyčajne po 15. máji. Sadenice, ktoré sme si predpestovali v teple, musíme pred definitívnym presunom von otužovať aspoň jeden týždeň. Postupne ich zvykáme na priame slnečné žiarenie a kolísanie vonkajších teplôt, aby neutrpeli šok. Vyberáme dni pod mrakom alebo sadíme vo večerných hodinách, čo pomáha rastlinám lepšie sa aklimatizovať. Jamky pripravujeme dostatočne hlboké a po vysadení zeminu okolo rastliny pevne pritlačíme. Ihneď po výsadbe aplikujeme výdatnú zálievku, aby sme podporili spojenie koreňov s novým substrátom. Dôsledná príprava v tejto fáze je rozhodujúca pre úspešný štart kvitnutia.

U limonky s bielymi kvetmi sledujeme reakciu pôdy, pretože príliš kyslé prostredie by mohlo spôsobiť nežiaduce žltnutie okrajov kalichov. Pre čistú, snehobielu farbu udržiavame pôdne pH v rozmedzí 6,5 až 7,5, čo sú neutrálne až mierne zásadité hodnoty. Ak máme pôdu prirodzene kyslejšiu, môžeme ju na jeseň vápniť alebo pridať mletý vápenec priamo k rastlinám. Dostupnosť vápnika v pôde má priamy vplyv na pevnosť bunkových stien a stabilitu farebného pigmentu. Pri optimálnom pH rastlina efektívnejšie čerpá aj ostatné mikroelementy potrebné pre bohatú násadu kvetov. Bielu farbu tak udržíme žiarivú počas celého obdobia kvitnutia i po následnom vysušení. Vyvážené minerálne zloženie substrátu je pre nás v tomto smere kľúčovým faktorom.