Fazuľa záhradná, kríčková Zlata Saxa - 50 g - POLAN

Fazuľu Zlata Saxa vysievame od druhej polovice mája až do júna, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne prehriata. Semená sadíme do hĺbky 3–5 cm, buď do riadkov, alebo do hniezd po viacerých semenách. Odporúčaný spon je približne 40 × 8–10 cm, aby bol porast vzdušný a rastliny sa netlačili. Pred výsevom záhon prekypríme a zapracujeme doň kompost alebo dobre rozložené organické hnojivo. Po výseve pôdu jemne zavlažíme, no vyhneme sa premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnitie semien. Pri priaznivých podmienkach vzchádza fazuľa do 7–10 dní. V chladnejších oblastiach je vhodné termín výsevu mierne posunúť, kým je pôda stabilne teplá. Po vzídení rastliny chráni pravidelné pletie a ľahké okopávanie.

Zlata Saxa má rada slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište, kde rastliny rýchlo rastú a bohato kvitnú. Najlepšie sa jej darí v ľahších až stredne ťažkých, humóznych a priepustných pôdach. Pôda by mala byť mierne vlhká, ale nie dlhodobo podmáčaná, aby korene netrpeli nedostatkom vzduchu. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do záhona kompost alebo prírodné hnojivo pre strukoviny. Nevhodné sú ťažké ílovité pôdy so stojacou vodou a čerstvý maštaľný hnoj, ktorý zvyšuje riziko chorôb. Počas vegetácie ocení fazuľa rovnomernú zálievku, najmä v období kvitnutia a nasadzovania strukov. Pravidelné okopávanie a mulčovanie pomáha udržiavať pôdu kyprú a obmedzuje rast buriny.

Struky Zlata Saxa zbierame priebežne, keď sú mladé, krehké a úplne žlté, bez plne vyvinutých semien. Pravidelný zber každých niekoľko dní podporuje tvorbu nových strukov a predlžuje zberové obdobie. V kuchyni sú mladé struky výborné na varenie v pare, do polievok, prívarkov aj ako príloha k mäsu. Vďaka jemnej chuti a peknej farbe sa hodia aj do miešaných zeleninových zmesí a šalátov. Veľmi dobre znášajú blanšírovanie a mrazenie, takže si úrodu môžete uchovať aj na zimu. Po tepelnej úprave si struky udržiavajú príjemnú konzistenciu a výraznú farbu. Sú vhodné aj pre deti alebo ľudí, ktorí obľubujú jemnejšiu chuť zeleniny.

Najčastejšou chybou je výsev do studeného alebo premokreného záhona, kde semená zle klíčia a môžu zahnité. Problémom býva aj príliš hustý výsev, ktorý zhoršuje prevzdušnenie porastu a zvyšuje riziko plesňových chorôb. Niektorí pestovatelia zanedbávajú pravidelnú zálievku v období sucha, čo vedie k slabšiemu nasadzovaniu strukov. Nevhodné je aj nadmerné hnojenie dusíkom, ktoré podporuje rast listovej hmoty na úkor úrody. Pri pestovaní stále na tom istom mieste sa môžu hromadiť pôdne choroby a škodcovia, preto je dôležité dodržiavať osevný postup. Chybou je aj neskorý zber, keď struky prerastú, stvrdnú a strácajú jemnú chuť. Správnym načasovaním výsevu, zálievky a zberu sa väčšine problémov dá jednoducho predísť.