Fazuľa kríčková, zelenostruková – Sigma - MS - 20 g

Fazuľu Sigma vysievame von až vtedy, keď sa pôda stabilne oteplí, teda väčšinou od polovice mája do konca júna. Semená sejeme priamo na záhon do hĺbky približne 3–4 cm, aby mali dostatok vlhkosti, ale neboli príliš hlboko. Medzi riadkami nechávame vzdialenosť asi 35–45 cm a v riadku približne 5–8 cm, aby sa vytvoril vzdušný a zdravý porast. Pôda by mala byť kyprá a mierne vlhká, preto sa neodporúča siať do ťažkej, zle prekyprenej zeminy. Po výseve je vhodné povrch jemne pritlačiť, aby semená prišli do lepšieho kontaktu s vodou v pôde. V chladnejších oblastiach môžeme prvé výsevy chrániť netkanou textíliou, ktorá podporí rýchlejšie klíčenie. Ak vzchádza fazuľa príliš husto, porast neskôr mierne preriedime, aby sa predišlo zahusteniu a náchylnosti na choroby. Pri optimálnych podmienkach vzíde Sigma zvyčajne do 8–14 dní. Dôležité je, aby pôda medzi zálievkami mierne preschla a nebola rozbahnená.

Fazuľa Sigma preferuje pôdu, ktorá je ľahšia až stredne ťažká, humózna a dobre priepustná. Ideálne je, ak záhon pred výsevom obohatíme o kompost alebo vyzretý organický materiál, ktorý zlepší štruktúru a vododržnosť pôdy. Nevhodné sú ťažké, dlho premokrené pôdy a stanovištia, kde sa často drží voda, pretože korene tam trpia nedostatkom kyslíka. Čerstvý maštaľný hnoj tesne pred sejbou nie je vhodný, môže viesť k bujnému rastu vňate a slabšiemu nasadeniu strukov. Sigma, podobne ako ostatné fazule, viaže na koreňoch dusík zo vzduchu, a preto nepotrebuje vysoké dávky dusíkatých hnojív. Oveľa viac jej prospejú živiny podporujúce kvitnutie a tvorbu strukov, predovšetkým draslík a fosfor. Pred sejbou môžeme pôdu jemne prekypriť a urovnať, aby výsev prebehol rovnomerne a semená sa neprepadávali do nerovností. Správne pripravená pôda je základom silného koreňového systému a bohatej úrody.

Počas vegetácie potrebuje fazuľa Sigma najmä pravidelnú, ale nie prehnanú zálievku, aby pôda nebola ani presušená, ani premokrená. Najcitlivejšia je na vodu v období klíčenia, kvitnutia a tvorby zelených strukov, vtedy treba dbať na rovnomernú vlhkosť. Záhon pravidelne odburiňujeme, najmä v začiatkoch, kým rastliny ešte neuzavreli porast. Mulčovanie (napríklad slamou či posekanou trávou) pomáha udržať vlhkosť v pôde a obmedziť rast burín. Sigma nevyžaduje intenzívne prihnojovanie, stačí ju podporiť prírodným hnojivom s vyšším obsahom draslíka v čase, keď začína kvitnúť. Pri dlhodobom suchu alebo horúčavách je vhodné polievať ráno alebo večer, aby sa znížilo vyparovanie. Listy sa snažíme zbytočne nesmáčať, aby sa znížilo riziko hubových chorôb. Pri dobrej starostlivosti sú rastliny kompaktné, zdravé a nesú veľké množstvo zelených strukov.

Zelené struky Sigmy zbierame vtedy, keď sú plne vyvinuté, ale stále jemné a bez tvrdých semien vo vnútri. Ideálne je kontrolovať záhon každé 2–3 dni, aby sme zachytili obdobie ich najväčšej krehkosti. Prerastené struky začínajú vláknatieť a tvrdnúť, preto sú menej vhodné na priamu konzumáciu ako zelené fazuľky. V kuchyni sa Sigma hodí na varenie v pare, blanšírovanie, dusenie aj zapekanie, napríklad so syrom alebo s ďalšou zeleninou. Môžeme ju pridávať do polievok, šalátov či ako prílohu k mäse a rybám. Časť úrody sa dá po krátkom sparení veľmi dobre zamraziť, aby sme mali zelené fazuľky k dispozícii aj mimo sezóny. Struky sú vhodné aj na zaváranie v pikantnom alebo klasickom náleve. Vďaka jemnej chuti a peknému vzhľadu strukov je Sigma obľúbená aj v rodinných kuchyniach a pri príprave ľahších letných jedál.