Orlíček zmes farieb - 0,4 g - Osivá Moravia

Semená vysievame najlepšie ihneď po dozretí koncom leta alebo skoro na jar do studeného pareniska či priamo na pripravený záhon. Orlíček patrí medzi rastliny, ktorých semená vyžadujú pre úspešné vyklíčenie prejdenie mrazom, teda proces nazývaný stratifikácia. Semienka len jemne pritlačíme k substrátu a nezasypávame ich hrubou vrstvou zeminy, pretože pre svoj štart potrebujú dostatok svetla. Mladé semenáčiky musíme pravidelne polievať a chrániť pred priamym slnkom, kým si nevytvoria silný koreňový systém. Pri dospelých rastlinách sa vyhýbame deleniu trsov, pretože majú dlhý kolovitý koreň, ktorý sa pri manipulácii ľahko poškodí a rastlina následne hynie. Nové rastliny získané zo samovýsevu môžu mať inú farbu ako materská rastlina, čo v záhrade vytvára zaujímavé farebné prekvapenia.

Keď rastlina dokončí svoje kvitnutie, stojíme pred rozhodnutím, či chceme pozbierať semená alebo podporiť estetický vzhľad záhona. Ak netúžime po nekontrolovanom šírení, kvetné stonky zrežeme hneď po zvädnutí kvetov až pri prízemnej ružici listov. Týmto krokom môžeme niekedy stimulovať rastlinu k slabšiemu druhému kvitnutiu koncom leta a ušetríme jej energiu, ktorú by inak vložila do tvorby semien. Listy orlíčka zostávajú dekoratívne dlho do jesene, preto ich odstraňujeme až vtedy, keď začnú prirodzene žltnúť a usychať. Počas suchého leta dbáme na doplnkovú zálievku, aby sme udržali listy v dobrej kondícii a zabránili ich predčasnému zatiahnutiu. Na zimu nevyžadujú rastliny špeciálnu ochranu, sú u nás plne mrazuvzdorné a spoľahlivo prezimujú v pôde.

Najčastejším estetickým problémom, s ktorým sa stretávame, je múčnatka, ktorá sa objavuje najmä v druhej polovici leta pri suchom a teplom počasí. Prejavuje sa typickým bielym povlakom na listoch, čo riešime včasným odstránením napadnutých častí alebo aplikáciou biologických postrekov. Zo škodcov si musíme dávať pozor najmä na piliarku orlíčkovú, ktorej larvy dokážu v krátkom čase úplne ohlodať listy až na žilnatinu. Pravidelne kontrolujeme spodnú stranu listov a pri zistení prítomnosti húseníc ich ručne zbierame alebo zasahujeme vhodným prípravkom. Občas sa môžu vyskytnúť aj mínerky, ktoré vytvárajú v listoch svetlé chodbičky, čo však rastlinu zvyčajne vážnejšie neohrozuje. Prevenciou je udržiavanie rastlín v dobrej kondícii a zabezpečenie vzdušného stanovišťa bez zbytočného hromadenia vlhkosti na listoch.

Tento rod rastlín milujeme pre ich vzdušný a elegantný vzhľad, ktorý dodáva záhonom prirodzený, vidiecky charakter. Nižšie odrody vyniknú v prednej časti trvalkových záhonov alebo v skalkách orientovaných na východ, zatiaľ čo vyššie druhy umiestňujeme do stredu výsadby. Sú ideálnymi partnermi pre jarné cibuľoviny, pretože ich listy vyrastajú v čase, keď listy narcisov a tulipánov začínajú žltnúť a potrebujú zakryť. Kvety sú vhodné aj na rez do váz, kde pôsobia veľmi jemne a romanticky, najmä v kombinácii s trávami. V moderných záhradách ich využívame v prírodne ladených celkoch, kde ich nechávame voľne putovať priestorom vďaka ich schopnosti vysemeňovania. Vďaka širokej škále farieb, od čistej bielej cez modrú až po tmavofialovú, ľahko nájdeme vhodnú kombináciu pre každý štýl výsadby.