Hrachor voňavý šarlátový - 3 g - Osivá Moravia

Semená hrachora majú pomerne tvrdý obal, preto ich pred samotným výsevom namáčame na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Tento proces výrazne urýchľuje klíčenie a zabezpečuje vyrovnaný vzchod mladých rastlín. Niektorí pestovatelia odporúčajú jemné narušenie obalu semena šmirgľovým papierom, čo nazývame skarifikácia. Vysievame priamo na záhon koncom marca alebo v apríli, keď už pôda nie je zamrznutá. Semená vkladáme do hĺbky približne tri centimetre a pôdu po výseve jemne pritlačíme. Ak chceme skoršie kvitnutie, môžeme si predpestovať sadenice v rašelinových kvetináčoch v interiéri. Dbáme na to, aby sme pri presádzaní nepoškodili citlivý koreňový systém.

Keďže ide o popínavú rastlinu, musíme jej včas poskytnúť stabilnú oporu, po ktorej sa bude šplhať. Využívame najmä rôzne drevené mriežky, bambusové tyče viazané do tvaru pyramídy alebo plastové siete. Úponky hrachora sú veľmi jemné, preto potrebujú tenšie prvky, ktorých sa môžu ľahko zachytiť. Opora by mala dosahovať výšku aspoň 150 až 200 centimetrov, aby mala rastlina dostatok priestoru. Konštrukciu umiestňujeme do zeme ešte pred výsevom alebo tesne po ňom, aby sme neskôr nepoškodili korene. Správna opora zabezpečuje nielen vertikálny rast, ale aj lepšie prúdenie vzduchu medzi listami. Týmto spôsobom predchádzame vzniku plesní a uľahčujeme si následný zber kvetov.

Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov je najdôležitejším úkonom pre predĺženie doby kvitnutia. Ak rastlina začne tvoriť zelené struky so semenami, sústredí všetku svoju energiu do ich dozrievania a prestane tvoriť nové puky. Kvety preto striháme hneď, ako začnú vädnúť, alebo ich zbierame do vázy ešte v plnom rozkvete. Týmto zásahom rastlinu oklameme a prinútime ju neustále produkovať ďalšie generácie kvetov. Strih vykonávame ostrými nožnicami tesne nad prvým listom, aby sme nestimulovali zbytočné vetvenie na nesprávnom mieste. Vďaka tomuto postupu sa môžeme z vône a farieb tešiť až do prvých mrazov. Čím viac kvetov budeme rezať, tým viac ich rastlina vyprodukuje.

Najčastejším problémom pri pestovaní býva múčnatka, ktorá sa prejavuje bielym povlakom na listoch pri vyššej vlhkosti. Preventívne sa snažíme zalievať rastliny výhradne ku koreňom a vyhýbame sa namáčaniu listov. Ak sa choroba objaví, aplikujeme vhodný fungicídny postrek alebo domáce roztoky na báze sódy bikarbóny. Zo škodcov nás najviac trápia vošky, ktoré vyciciavajú šťavu z mladých vrcholov a kvetných pukov. Pravidelne kontrolujeme rastliny a pri prvom výskyte zasiahneme mydlovou vodou alebo biologickým prípravkom. Dôležité je tiež udržiavať záhon bez buriny, ktorá môže byť hostiteľom rôznych patogénov. Silné a dobre vyživené rastliny sú prirodzene odolnejšie voči akémukoľvek napadnutiu.