Máj v záhrade

Máj v záhrade ako obdobie najväčšieho rozkvetu

Máj v záhrade vnímame ako obdobie, keď sa jarná príprava mení na skutočnú sezónu. Pôda sa prehrieva, dni sa predlžujú a rastliny rastú rýchlejšie než v apríli. Práve preto už nestačí iba občasná kontrola záhonov. Potrebujeme pravidelný rytmus práce, zálievky, výsadby, okopávania a ochrany rastlín.

Najväčšiu pozornosť venujeme počasiu. Tradične sledujeme dni okolo Pankráca, Serváca, Bonifáca a Žofie. Ľudovo ich poznáme ako obdobie posledných jarných mrazíkov. Hoci sa počasie mení z roka na rok, stále platí, že teplomilné priesady nevysádzame unáhlene. Paradajky, papriky, uhorky, bazalku či tekvice dávame von až vtedy, keď nočné teploty neklesajú nebezpečne nízko.

Záhrada v plnom prúde si od nás pýta dobrý plán. Najprv dokončíme prípravu záhonov, potom vysadíme priesady, následne doplníme priame výsevy a až potom sa naplno venujeme údržbe trávnika, okrasných záhonov a ovocných drevín. Keď si práce rozdelíme, vyhneme sa tomu, že jeden víkend robíme všetko naraz a ďalšie dni už len hasíme problémy.

V máji si pomáhame jednoduchým harmonogramom. Každý týždeň si určíme hlavné úlohy pre úžitkovú, okrasnú a oddychovú časť záhrady. Takto vieme včas zareagovať na sucho, burinu, škodcov aj rýchly rast rastlín.

• Začiatok mája: pripravujeme záhony, otužujeme priesady, vysievame fazuľu, cuketu, tekvice a letničky.
• Stred mája: po odznení rizika mrazov vysádzame teplomilnú zeleninu a bylinky.
• Koniec mája: kontrolujeme ujatie rastlín, prihnojujeme, mulčujeme a nastavujeme pravidelnú zálievku.

Čo všetko vysádzať a siať počas mája v záhrade?

Máj je mesiac, keď môžeme do záhrady preniesť veľkú časť predpestovaných priesad. Zároveň pokračujeme v priamych výsevoch. Sústredíme sa najmä na plodiny, ktoré potrebujú teplo a v studenej pôde by trpeli. Medzi ne patria uhorky, cukety, tekvice, fazuľa, kukurica cukrová, bazalka a viaceré letničky.

Pri májových výsevoch sledujeme najmä teplotu pôdy. Niektoré semená v studenej pôde nevyklíčia, alebo klíčia pomaly a nerovnomerne. Pri uhorkách a tekviciach chceme, aby sa pôda zohriala aspoň približne na 14 až 15 °C. Pri fazuli čakáme na stabilnejšie teplo, pretože v chladnej a premokrenej pôde môže semeno zahnívať.

Výsadba teplomilnej zeleniny na trvalé stanovište

Paradajky, papriky, baklažány a uhorky vysádzame von až po dôkladnom otužení. Priesady, ktoré vyrástli v interiéri alebo v skleníku, nezažili vietor, silné slnko ani chladnejšie noci. Preto ich aspoň týždeň pred výsadbou postupne vynášame von. Najprv na krátky čas do polotieňa, neskôr na dlhšie a nakoniec ich necháme vonku aj väčšiu časť dňa.

Kalenie priesad je kľúčové. Ak ho vynecháme, rastliny môžu po vysadení zastaviť rast, spáliť sa na slnku alebo zvädnúť aj napriek zálievke. Pri výsadbe paradajok môžeme sadiť hlbšie, pretože stonka ľahko vytvorí nové korene. Papriky sadíme približne do rovnakej hĺbky, v akej rástli v nádobe.

Uhorky vysádzame veľmi opatrne, pretože neznášajú poškodenie koreňov. Ak chceme ísť jednoduchšou cestou, môžeme zvoliť priamy výsev. Pri nakladačkách sa nám osvedčuje siahnuť po odrodách vhodných do záhona, napríklad po Uhorke nakladačke BÁRA F1, ktorú vysievame do teplej pôdy a pestujeme na slnečnom mieste s pravidelnou zálievkou.

Pred výsadbou si pripravíme jamky s kompostom alebo vyzretým organickým hnojivom. Ku každej rastline dáme oporu, ak ju potrebuje. Paradajky vyväzujeme hneď po výsadbe, aby ich vietor nepolámal. Pri paprikách sa oplatí pripraviť menšie kolíky alebo šnúry, najmä pri vyšších odrodách a v oblastiach s vetrom.

Sejba fazule, hrachu a cukety priamo do riadkov

Fazuľu vysievame do riadkov alebo do hniezd. Kríčkové odrody sa hodia na klasické hriadky, tyčkové odrody potrebujú pevnú oporu. Semená dávame do hĺbky približne 3 až 5 cm podľa typu pôdy. V ľahšej pôde môžeme siať o niečo hlbšie, v ťažšej pôde plytšie. Dôležité je, aby pôda nebola premokrená a studená.

Hrach môžeme vysievať už skôr, no v máji ešte stále stihneme neskoršie výsevy, najmä ak chceme predĺžiť zber. V teplejšom počasí však musíme dbať na vlahu. Hrach má rád rovnomernú pôdnu vlhkosť, najmä počas klíčenia a tvorby strukov. Pri suchu rastliny rýchlo starnú a struky zostávajú menšie.

Cukety a tekvice vysievame do hniezd po 2 až 3 semená. Po vzídení necháme najsilnejšiu rastlinu. Cuketa potrebuje slnko, výživnú pôdu a dostatok miesta. Ak ju natlačíme medzi iné rastliny, rýchlo vytvorí hustý porast, v ktorom sa drží vlhkosť. To zvyšuje riziko múčnatky a hniloby plodov.

Pri mladých klíčkoch nám veľmi pomáha biela netkaná textília. Chráni pred krátkym ochladením, vetrom, vtákmi a niektorými škodcami. Textíliu neukladáme priamo natesno. Necháme jej miernu vôľu, aby rastliny mohli rásť a aby sme ich nezdeformovali.

• Fazuľu sejeme do teplej pôdy a chránime ju pred premokrením.
• Cukety a tekvice sadíme do výživnej pôdy s dostatkom priestoru.
• Uhorky sejeme až pri stabilnom teple a chránime ich pred chladnými nocami.
• Hrach v máji pravidelne zalievame, aby netrpel suchom.

Starostlivosť o okrasnú časť: Rozkvitnutý máj v záhrade

Okrasná záhrada v máji ukazuje svoju najkrajšiu tvár. Kvitnú trvalky, doznievajú cibuľoviny, rozbiehajú sa letničky a nádoby na terasách začínajú tvoriť základ letnej atmosféry. Práve teraz rozhodujeme o tom, ako bude záhrada vyzerať v júni, júli a auguste.

Pri okrasných záhonoch sa sústredíme na tri veci: doplnenie výsadieb, odstránenie odkvitnutých častí a zdravý rast rastlín. Pravidelné odstraňovanie buriny má v máji veľký význam, pretože burina rastie rovnako rýchlo ako kvety. Ak ju necháme zakoreniť a vysemeniť, budeme s ňou bojovať celé leto.

Výsadba letničiek do nádob a balkónových truhlíkov

Letničky sadíme do nádob až vtedy, keď už nehrozia silné nočné mrazy. Muškáty, petúnie, lobelky, surfínie, begónie či gazánie milujú teplo a slnko. Pred výsadbou skontrolujeme nádoby. Musia mať odtokové otvory, drenážnu vrstvu a kvalitný substrát, ktorý udrží vlahu, ale zároveň nepremokrie.

Pri kombinovaní rastlín myslíme na ich podobné nároky. Do jednej nádoby nedávame rastlinu, ktorá miluje sucho, spolu s rastlinou, ktorá potrebuje stále vlhký substrát. Petúnie a surfínie potrebujú pravidelnejšiu výživu. Muškáty zvládnu aj krátke preschnutie. Lobelky krásne zjemnia okraje nádob, ale pri horúčavách ocenia pravidelnú zálievku.

V praxi sa nám osvedčilo, že nádoby si najprv rozložíme nasucho. Rastliny necháme v kvetináčoch a skúšame farebné kombinácie ešte pred samotným sadením. Až keď kompozícia pôsobí vyvážene, rastliny vysadíme. Vyhneme sa tak zbytočnému presádzaniu, ktoré poškodzuje korene.

Po výsadbe nádoby dôkladne zalejeme. Prvé dni ich chránime pred prudkým poludňajším slnkom. Rastliny sa tak rýchlejšie zakorenia. Pri balkónových truhlíkoch nezabúdame, že vietor vysušuje substrát veľmi rýchlo. Kontrolujeme ich častejšie ako záhony v zemi.

Starostlivosť o odkvitnuté cibuľoviny

Tulipány, narcisy, hyacinty a ďalšie jarné cibuľoviny po odkvitnutí nevyzerajú vždy pekne. Mnohí záhradkári majú chuť listy ihneď odstrihnúť. My to nerobíme. Listy nechávame prirodzene zožltnúť, pretože rastlina cez ne sťahuje živiny späť do cibule. Práve z týchto zásob bude kvitnúť v ďalšej sezóne.

Odkvitnuté kvety môžeme odstrániť, aby rastlina nevytvárala semená. Listy však ponecháme. Ak nám prekážajú v záhone, vysadíme medzi cibuľoviny trvalky alebo letničky, ktoré postupne prekryjú vädnúce listy. Dobre fungujú pakosty, hosty, šalvie, nechtíky alebo nízke okrasné trávy.

Cibuľoviny prihnojíme ľahkou dávkou hnojiva bohatšieho na draslík a fosfor. Nepreháňame dusík, pretože nechceme podporovať mäkký rast listov. Pri suchu ich ešte niekoľkokrát zalejeme, kým listy prirodzene neodumrú.

Ak pestujeme tulipány na miestach, kde v lete pôda veľmi vlhne, môžeme cibule po zatiahnutí vybrať, presušiť a uskladniť na suchom mieste. Narcisy a drobné cibuľoviny často nechávame na stanovišti viac rokov, ak dobre kvitnú a netrpia premokrením.

Strihanie a formovanie jarných kvitnúcich krov

Kry, ktoré kvitnú skoro na jar, striháme po odkvitnutí. Platí to napríklad pre zlatovku, vajgéliu, niektoré tavoľníky a orgován. Ak by sme ich rezali príliš neskoro alebo na jar pred kvitnutím, odstránili by sme puky a pripravili sa o kvety.

Zlatovku po odkvitnutí presvetlíme. Odstránime staré, prehustené a slabé výhony. Niekoľko najstarších konárov môžeme zrezať pri zemi, čím podporíme rast mladých výhonov. Tie budú v ďalšom roku niesť nové kvety. Orgovánu odstránime odkvitnuté súkvetia, aby sa zbytočne nevysiloval tvorbou semien.

Pri reze používame ostré a čisté nožnice. Tupý nástroj drví pletivá a zanecháva rany, ktoré sa horšie hoja. Po reze skontrolujeme tvar kra. Nesnažíme sa z každého kra urobiť guľu. Väčšina kvitnúcich drevín vyzerá najlepšie, keď zachováme ich prirodzený habitus.

Po strihaní rastliny zalejeme, najmä ak je suchý máj. Okolie môžeme zamulčovať kompostom alebo kôrou. Mulč udrží vlahu, obmedzí burinu a ochráni koreňovú zónu pred prehrievaním.

Ako dosiahnuť dokonalý trávnik počas mája v záhrade?

Trávnik v máji rastie veľmi intenzívne. Po jarnej regenerácii potrebuje pravidelné kosenie, dostatok živín a rovnomernú zálievku. Ak sme v marci alebo apríli vertikutovali, dosievali a hnojili, v máji už vidíme prvé výsledky. Teraz musíme udržať správny režim.

Dokonalý trávnik nevzniká jedným zásahom. Vzniká opakovanou starostlivosťou. Kosíme častejšie, ale neskracujeme príliš nízko. Sledujeme buriny, mach, suché miesta a nerovnomerný rast. Čím skôr problém zachytíme, tým ľahšie ho vyriešime bez radikálnych zásahov.

Hnojenie trávnika a doplnenie živín po jarnej regenerácii

Májové hnojenie podporuje hustotu, sýtu farbu a schopnosť trávnika regenerovať po kosení. Trávnik potrebuje najmä dusík, ale nesmieme zabúdať ani na fosfor a draslík. Dusík podporuje rast listov, fosfor pomáha koreňom a draslík zlepšuje odolnosť voči stresu.

Pri hnojení trávnika nikdy nepracujeme od oka. Granulované hnojivo rozdeľujeme rovnomerne, ideálne pomocou rozmetadla. Ak ho rozhodíme nerovnomerne, na niektorých miestach vzniknú tmavozelené pásy a inde slabé svetlé mapy. Pri vyššej dávke môžeme trávnik dokonca spáliť.

Po hnojení trávnik dôkladne zalejeme, ak neprší. Granule sa musia rozpustiť a dostať ku koreňom. Nehnojíme počas horúceho poludnia ani pred prudkou búrkou. Silný dážď môže živiny spláchnuť mimo trávnika.

Ak chceme trávnik udržiavať prirodzenejšie a s menšou potrebou hnojenia, môžeme zvážiť aj výsev alebo dosev mikroďateliny. V sortimente Planto nájdeme napríklad mikroďatelinu trávnik PLANTO, ktorá viaže dusík, zostáva nízka a pomáha vytvárať zelený porast aj pri úspornejšej údržbe.

Pravidelné kosenie a boj proti nežiaducej burine

V máji kosíme podľa rastu, nie podľa kalendára. Niekedy stačí raz týždenne, pri teplom a vlhkom počasí kosíme aj častejšie. Základné pravidlo znie, že pri jednom kosení neodstránime viac ako tretinu výšky stebla. Ak trávu zrežeme príliš nízko, oslabíme ju a podporíme buriny.

Optimálna výška rezu závisí od typu trávnika. Okrasný trávnik držíme nižšie, no v bežnej záhrade sa nám osvedčuje výška približne 4 až 5 cm. V suchších obdobiach nechávame trávu o niečo vyššiu. Dlhšie steblá tienia pôdu, znižujú odparovanie vody a chránia koreňový systém.

Burinu riešime podľa rozsahu. Jednotlivé púpavy, skorocely alebo bodliaky vyberáme mechanicky aj s koreňom. Pri väčšom výskyte najprv zlepšíme kondíciu trávnika. Hustý a správne vyživený porast potláča buriny prirodzene. Selektívne herbicídy volíme až vtedy, keď mechanické odstraňovanie nestačí a keď vieme prípravok použiť bezpečne.

Po každom zásahu sledujeme, či v trávniku nevznikli prázdne miesta. Holé plochy rýchlo obsadí burina, preto ich dosievame vhodnou trávnou zmesou. Pôdu jemne prekypríme, osivo zapracujeme, pritlačíme a udržiavame vlhkú až do vyklíčenia.

Ochrana a prevencia: Čo ohrozuje máj v záhrade?

Máj prináša ideálne podmienky nielen pre rastliny, ale aj pre škodcov a choroby. Mladé výhonky sú mäkké, šťavnaté a lákajú vošky, molice, slimáky, skočky aj húsenice. Vlhké počasie zase podporuje hubové choroby. Práve preto v máji nečakáme, kým problém prerastie cez hlavu.

Najlepšia ochrana začína prevenciou. Rastliny sadíme v správnych rozostupoch, nezmáčame listy pri zálievke, striedame plodiny, odstraňujeme napadnuté časti a podporujeme prirodzených nepriateľov škodcov. V záhrade nechávame miesto pre lienky, zlatoočky, vtáky aj užitočný hmyz.

Prvá vlna útokov vošiek a iných škodcov

Vošky sa často objavujú na ružiach, ovocných stromoch, bôbe, paprikách a mladých výhonkoch. Spoznáme ich podľa skrútených listov, lepkavej medovice a zhlukov drobného hmyzu na spodnej strane listov alebo na vrcholoch výhonkov. Kontrolu robíme pravidelne, najmä počas teplých dní.

Pri slabom výskyte vošky zotrieme prstami alebo zmyjeme prúdom vody. Pomáha aj odstránenie silno napadnutých vrcholov. Ak sa vošky rýchlo množia, siahneme po ekologických prípravkoch na báze olejov alebo draselného mydla. Postrek aplikujeme dôkladne aj na spodnú stranu listov.

Slimáky a slizniaky chránia pred zrakom najmä vlhké noci. Ich prítomnosť prezradia obžraté listy a slizové stopy. Mladé šaláty, uhorky, tekvice a bazalka patria medzi ich obľúbené rastliny. Pomáha ručný zber, bariéry, suché okolie záhonov a rozumná zálievka ráno namiesto večera.

Pri kapustovej zelenine sledujeme skočky a húsenice. Mladé rastliny chránime textíliou alebo jemnou sieťovinou. Mechanická ochrana funguje najlepšie vtedy, keď ju použijeme hneď po výsadbe, nie až po napadnutí.

Ochrana pred hubovými chorobami pri vlhkom počasí

Hubové choroby sa v máji objavujú hlavne pri hustých porastoch, vlhkom počasí a zlom prúdení vzduchu. Múčnatka, pleseň sivá a škvrnitosti listov sa šíria rýchlejšie, keď rastliny večer zostávajú mokré. Preto zalievame ku koreňom a ráno, aby listy počas dňa uschli.

Pri paradajkách, uhorkách a tekviciach sa snažíme vytvoriť vzdušný porast. Paradajky vyväzujeme, postupne odstraňujeme spodné listy a nenechávame ich ležať na pôde. Uhorky môžeme pestovať vertikálne na opore. Získame lepšie prevzdušnenie, čistejšie plody a jednoduchší zber.

Mulčovanie pomáha aj pri prevencii chorôb. Vrstva slamy, trávy alebo iného organického materiálu bráni tomu, aby dažďové kvapky odrážali pôdu na listy. Práve z pôdy sa na rastliny často dostávajú spóry patogénov.

Pri opakovaných problémoch používame preventívne biologické alebo povolené ochranné prípravky podľa návodu. Nikdy neprekračujeme dávkovanie. Zdravá záhrada nestojí na čo najsilnejšom zásahu, ale na správnom načasovaní, prevencii a rovnováhe.

Závlaha a vodný manažment v májovej záhrade

Máj dokáže byť pre záhradu zradný. Niektoré roky prináša pravidelné dažde, inokedy príde sucho už v prvej polovici mesiaca. Mladé rastliny pritom ešte nemajú hlboký koreňový systém. Ak im chýba voda v prvých týždňoch po výsadbe, spomalia rast a horšie zakoreňujú.

Efektívne zalievanie neznamená liať vodu každý deň všade. Znamená dodať vodu tam, kde ju rastliny potrebujú, v správnom čase a v dostatočnom množstve. Povrchové kropenie často len navlhčí vrchný centimeter pôdy. Korene potom zostávajú plytké a rastliny horšie znášajú sucho.

Inštalácia automatických závlahových systémov

Kvapkovej závlahy sa nemusíme báť ani v menšej záhrade. Pri zeleninových hriadkach funguje veľmi dobre, pretože dodáva vodu priamo ku koreňom. Listy zostávajú suché, znižujeme riziko hubových chorôb a šetríme vodu. Najväčší zmysel má pri paradajkách, paprikách, uhorkách, jahodách a vyvýšených záhonoch.

Automatickú závlahu nastavujeme najmä na skoré ranné hodiny. Pôda vtedy lepšie prijíma vodu a rastliny majú zásobu na celý deň. Večerné zalievanie síce pôsobí pohodlne, ale pri hustých porastoch môže zvýšiť vlhkosť a podporiť choroby.

Pri plánovaní systému si najprv rozdelíme záhradu na zóny. Iné nároky má trávnik, iné zelenina, iné nádoby na terase. Ak všetko napojíme na jeden režim, niektoré rastliny prelejeme a iné budú stále suché.

Časovače nám pomáhajú najmä počas pracovných dní alebo dovolenky. Stále však kontrolujeme pôdu. Automatický systém nie je náhrada za pozorovanie. Po daždivom týždni závlahu obmedzíme, počas horúčav ju upravíme.

Mulčovanie ako spôsob zadržiavania vlahy

Mulčovanie patrí medzi najjednoduchšie spôsoby, ako udržať vlahu v pôde. Použiť môžeme slamu, pokosenú presušenú trávu, štiepku, kôru, lístie alebo kompost. Každý materiál má svoje miesto. Slamu radi používame pri jahodách, uhorkách a paradajkách. Kôra sa viac hodí k okrasným krom a trvalkám.

Mulč neukladáme priamo na stonky. Okolo rastliny necháme malý voľný kruh, aby stonka nehnila. Vrstva mulču má byť dostatočná, no nie prehnaná. Pri jemných priesadách začíname tenšou vrstvou a neskôr ju doplníme.

Pokosenú trávu používame opatrne. Ak ju dáme v hrubej mokrej vrstve, začne zapáchať a hniť. Lepšie funguje tenká presušená vrstva, ktorú postupne dopĺňame. Pri trávniku zase môže jemne rozsekaná tráva slúžiť ako prirodzené hnojenie, ak kosačka dobre mulčuje.

Mulčovanie šetrí čas aj vodu. Zároveň obmedzuje burinu a znižuje teplotné výkyvy v pôde. V máji, keď sa pôda už zohriala, predstavuje výborný krok pred príchodom letných horúčav.

Máj v ovocnej záhrade: Príprava na bohatú úrodu

V ovocnej záhrade sa v máji mení kvet na plod. Stromy a kríky potrebujú dostatok vody, živín a ochranu pred škodcami. Sledujeme najmä jablone, hrušky, slivky, čerešne, ríbezle, egreše, maliny a jahody. Každý druh má iné tempo, no princíp zostáva rovnaký: podporujeme zdravý rast a včas odstraňujeme problémy.

Ak stromy bohato kvitli, nemusí to automaticky znamenať bohatú úrodu. Časť plodov prirodzene opadne. Tento jav poznáme ako júnový opad, no prvé preriedenie vidíme už skôr. Pri mladých stromoch nechceme, aby niesli príliš veľa plodov. Radšej podporíme zdravý vývoj koruny a koreňov.

Prebierka plodov pri skoro kvitnúcich odrodách

Prebierka plodov znamená, že časť malých plodov odstránime. Robíme to najmä pri jabloniach, hruškách, broskyniach a niektorých slivkách. Strom tak nevysilíme nadmerným množstvom plodov a zostávajúce plody dorastú väčšie, kvalitnejšie a lepšie vyfarbené.

S prebierkou sa neponáhľame príliš skoro. Počkáme, kým vidíme, ktoré plody strom prirodzene zhadzuje. Potom necháme na konári rovnomerne rozmiestnené zdravé plody. Odstraňujeme poškodené, deformované, slabé a príliš nahustené plody.

Pri mladých stromoch postupujeme ešte opatrnejšie. Ak strom vysadili len nedávno, môže byť lepšie ponechať minimum plodov alebo žiadne. Rastlina sa tak sústredí na zakorenenie a tvorbu silnej koruny.

Po prebierke strom zalejeme, ak je suché počasie. Koreňová zóna ovocných stromov potrebuje hlbšiu zálievku, nie časté povrchové kropenie. Pomáha aj mulč okolo kmeňa, no nedávame ho priamo ku kôre.

Starostlivosť o jahodovisko pred zberom

Jahody v máji kvitnú a začínajú tvoriť plody. Potrebujú rovnomernú vlahu, čisté okolie a dostatok živín. Ak ich necháme v zaburinenom záhone, burina im odoberá vodu a živiny. Preto jahodovisko pravidelne plejeme a kontrolujeme.

Podstielanie jahôd slamou patrí medzi najlepšie májové práce. Plody neležia priamo na pôde, menej hnijú a zostávajú čistejšie. Slama zároveň udrží vlahu a obmedzí burinu. Ak slamu nemáme, môžeme použiť aj vhodnú fóliu alebo inú priepustnú nastielku.

Pri výžive jahôd nejdeme do extrému s dusíkom. Príliš veľa dusíka podporí listy, ale zníži kvalitu plodov a môže zvýšiť náchylnosť na choroby. Vhodné sú hnojivá zamerané na kvitnutie a tvorbu plodov.

Jahody zalievame ku koreňom. Počas kvitnutia sa snažíme zbytočne nezmáčať kvety. Pri dozrievaní plodov udržiavame pôdu rovnomerne vlhkú, pretože veľké výkyvy medzi suchom a preliatím môžu zhoršiť kvalitu úrody.

Máj v záhrade a príprava záhradného nábytku

Máj nie je len o práci v záhonoch. Je to aj mesiac, keď začíname naplno používať terasy, altánky, lavičky a miesta na sedenie. Oddychová zóna si zaslúži rovnakú pozornosť ako zeleninová hriadka. Po zime býva nábytok zaprášený, vysušený alebo znečistený.

Drevený nábytok najprv očistíme jemnou kefou a vodou. Po vyschnutí ho ošetríme vhodným olejom alebo lazúrou. Kovové časti skontrolujeme, dotiahneme skrutky a odstránime prípadnú hrdzu. Ratanový a umelý ratan umyjeme vlažnou vodou, ale nepoužívame agresívne čistiace prípravky.

Slnečníky, markízy a tieniace plachty skontrolujeme ešte pred horúčavami. Pozrieme sa na spoje, mechanizmy, látku aj ukotvenie. Silný vietor dokáže poškodiť zle upevnený slnečník veľmi rýchlo. Preto mu nájdeme bezpečné miesto a pevný podstavec.

Pri plánovaní oddychovej zóny myslíme aj na rastliny v nádobách. Bylinky pri sedení krásne voňajú a kvitnúce letničky zútulnia priestor. Ak máme malé deti alebo domácich miláčikov, vyberáme bezpečné rastliny a nádoby umiestnime tak, aby sa neprevrhli.

• Vyčistíme stôl, lavice, stoličky a ležadlá.
• Ošetríme drevo olejom alebo lazúrou.
• Skontrolujeme slnečníky, markízy a tieniace plachty.
• Doplníme nádoby s bylinkami alebo letničkami.

Aké bylinky vysádzať počas mája v záhrade?

Máj je ideálny čas na výsadbu teplomilných byliniek. Bazalka, rozmarín, tymián, majorán, saturejka, koriander, mäta, medovka či šalvia dokážu v záhrade vytvoriť voňavý a užitočný kút. Niektoré pestujeme v záhone, iné radšej v nádobe, aby sme mali lepšiu kontrolu nad pôdou a zálievkou.

Stredomorské bylinky potrebujú slnko, priepustnú pôdu a skôr miernu zálievku. Bazalka je výnimka v tom, že má rada teplo, ale potrebuje pravidelnejšiu vlahu. Rozmarín, tymián a šalvia neznášajú premokrenie. Ak ich pestujeme v nádobe, dáme na dno drenáž a použijeme ľahší substrát.

Bylinková špirála je praktická najmä vtedy, keď chceme pestovať viac druhov na malom priestore. Hore sadíme suchomilné druhy, ako tymián a rozmarín. Nižšie umiestnime petržlen, pažítku, medovku alebo mätu. Mätu však často radšej držíme v samostatnej nádobe, pretože sa rýchlo rozrastá.

Pri výsadbe byliniek myslíme aj na pravidelný zber. Čím častejšie bazalku zaštipujeme, tým viac sa rozkonáruje. Tymián a rozmarín striháme s citom, aby sme nezasiahli príliš hlboko do zdrevnatených častí. Šalvii prospieva slnečné miesto a priepustná pôda.

Ak chceme rastlinám dopriať prirodzenejšiu výživu, siahneme po organickom hnojive v primeranej dávke. Pri zelenine, bylinkách aj okrasných rastlinách môžeme použiť napríklad Hnojík 2,5 l, ktorý podporuje rast, pôdny život a vitalitu rastlín bez zbytočne agresívneho zásahu.

Záverečný kontrolný zoznam pre máj v záhrade

Máj v záhrade prináša veľa práce, ale aj veľa radosti. Ak si úlohy rozdelíme, zvládneme ich bez stresu. Najdôležitejšie je neponáhľať sa s teplomilnými rastlinami, pravidelne sledovať pôdu, kontrolovať škodcov a nezabudnúť na zálievku po výsadbe.

Na konci mája už vidíme, ktoré výsevy sa podarili, ktoré priesady sa dobre ujali a kde musíme zasiahnuť. Zároveň si začíname pripravovať plán na jún. Ten prinesie viac zberu, intenzívnejší rast, vyššiu potrebu vody a častejší boj so škodcami.

• Vysadíme paradajky, papriky, uhorky, cukety a tekvice po odznení rizika mrazov.
• Dokončíme výsevy fazule, hrachu, kukurice, letničiek a byliniek.
• Pravidelne kosíme trávnik a podľa potreby ho prihnojíme.
• Mulčujeme zeleninové aj okrasné záhony.
• Kontrolujeme vošky, slimáky, molice, húsenice a príznaky hubových chorôb.
• Podložíme jahody slamou a sledujeme tvorbu plodov.
• Pripravíme záhradný nábytok, tienenie a nádoby na terase.

Máj je mesiac rozhodnutí. To, čo teraz správne zasadíme, ochránime a nastavíme, sa nám v lete vráti v podobe silných rastlín, zdravšieho trávnika, voňavých byliniek a bohatej úrody. Keď pracujeme premyslene, záhrada nám neutečie. Naopak, stane sa miestom, kde si prácu aj oddych užijeme naplno.