Skleník je obrovská výhoda. No len vtedy, keď vieme, čo robíme.

Správne vetranie je nevyhnutné na zníženie vysokej vlhkosti vzduchu, ktorá je hlavným spúšťačom nebezpečnej plesne zemiakovej. Ideálne je otvárať okná a dvere hneď ráno, aby sa čo najskôr odparila nočná kondenzácia z povrchu listov. Vytvorenie prievanu pomocou protiľahlých otvorov zabezpečí potrebnú cirkuláciu vzduchu v celom priestore skleníka. Počas horúcich letných dní by mal byť skleník otvorený nepretržite, niekedy aj počas noci, ak teploty neklesajú pod kritickú hranicu. Vlhkosť nad 90 % vytvára ideálne podmienky pre patogény, preto je pohyb vzduchu prioritou číslo jeden. Použitie ventilátora v rohoch skleníka môže pomôcť v miestach, kde vzduch prirodzene stagnuje.

Paradajky v skleníku vyžadujú zálievku priamo ku koreňom, nikdy nie na listy, aby sa predišlo vytvoreniu mikroklímy pre huby. Najvhodnejším časom je skoré ráno, kedy je pôda chladnejšia a rastlina má celý deň na spracovanie vody pred nočným ochladením. Používajte odstátu vodu, ktorá nespôsobuje tepelný šok koreňovému systému, čo je dôležité najmä v horúčavách. Večerná zálievka sa neodporúča, pretože zbytočne zvyšuje nočnú vlhkosť vzduchu a podporuje rozvoj infekcií. Kvapková závlaha predstavuje najefektívnejší spôsob, ako udržať substrát rovnomerne vlhký bez zbytočných výkyvov. Pravidelnosť v malých dávkach je oveľa dôležitejšia než nárazové objemné polievanie.

Opadávanie kvetov v uzavretom priestore je najčastejšie spôsobené extrémnymi teplotami nad 32 °C, ktoré vedú k sterilite peľu. Ak sa peľ stane nefunkčným, kvet sa nedokáže opeliť a následne zasychá a odpadáva bez vytvorenia plodu. Ďalším faktorom je nedostatočný pohyb vzduchu, ktorý je v skleníku potrebný na prirodzenú vibráciu kvetov a prenos peľu. Pomôcť môže jemné mechanické potrasenie rastlín v dopoludňajších hodinách, kedy je peľ najviac uvoľnený. Príliš vysoká vzdušná vlhkosť spôsobuje, že peľ je lepkavý a ťažko sa prenáša, čo opäť negatívne ovplyvňuje úrodu. Uistite sa, že do skleníka majú prístup aj opeľovače cez otvorené okná a dvere.

Vyštipovanie je kľúčové pre presvetlenie porastu a sústredenie energie rastliny výhradne do tvorby a dozrievania plodov. Odstraňujú sa takzvané zálistky, čo sú bočné výhonky vyrastajúce v pazuchách listov medzi hlavnou stonkou a listom. Tento úkon by sa mal vykonávať aspoň raz týždenne, kým sú výhonky malé a dajú sa ľahko vylomiť prstami bez poškodenia stonky. Ponechanie príliš hustého porastu bráni prúdeniu vzduchu a dramaticky zvyšuje riziko plesňových ochorení. Pri kolíkových odrodách vedieme rastlinu spravidla na jednu hlavnú stonku pre maximálnu kontrolu rastu. Odstraňovanie spodných listov po vytvorení prvých strapcov plodov takisto výrazne zlepšuje ventiláciu pri zemi.

Pre bohatú úrodu potrebujú paradajky vyvážený pomer dusíka, fosforu a draslíka v závislosti od fázy ich rastu. Na začiatku sezóny je dôležitý dusík pre tvorbu zelenej hmoty, no neskôr musí dominovať draslík pre kvalitu plodov a ich sladkú chuť. Netreba zabúdať na preventívne dopĺňanie vápnika, ktorý chráni plody pred hnilobou a posilňuje bunkové steny rastliny. Ideálne sú organické hnojivá, kvalitný kompost alebo špeciálne tekuté hnojivá určené priamo pre plodovú zeleninu. pH pôdy by sa malo pohybovať v rozmedzí 6,0 až 6,8, aby boli všetky dodané živiny pre korene reálne prístupné. Pravidelné prihnojovanie v malých dávkach je pre rastlinu prijateľnejšie ako jednorazové silné prehnojenie.

Molice sú veľmi odolným škodcom, ktorému sa v uzavretom a teplom skleníkovom prostredí mimoriadne darí. Ako prvú pomoc použite žlté lepové doštičky, ktoré slúžia na monitoring výskytu aj na priamy odchyt dospelých jedincov. Dôležitá je pravidelná kontrola spodnej strany listov, kde sa molice najčastejšie zhromažďujú a sajú rastlinné šťavy. Pri silnejšom napadnutí možno úspešne nasadiť biologickú ochranu, napríklad dravú osičku, ktorá prirodzene likviduje larvy škodcu. Chemické postreky sa odporúčajú len v krajnom prípade, pretože molice si na ne dokážu rýchlo vytvoriť rezistenciu. Pomáha aj pravidelné sprchovanie listov čistou vodou v skorých ranných hodinách a dôsledné vetranie skleníka.

Pomalé dozrievanie plodov môže byť spôsobené nedostatkom svetla alebo príliš nízkymi nočnými teplotami v závere sezóny. V skleníku však proces dozrievania paradoxne často brzdia extrémne horúčavy, kedy rastlina dočasne zastavuje metabolizmus. Kľúčovú úlohu hrá aj výživa draslíkom, ktorý priamo ovplyvňuje rýchlosť transportu cukrov a farbív do samotných plodov. Ak má rastlina príliš veľa listov a nevyštipnutých výhonkov, energia sa zbytočne delí, čo dozrievanie výrazne spomaľuje. Pomôcť môže odstránenie vrcholu rastliny koncom augusta, aby sa sila sústredila do už vyvinutých plodov. Tiež sa odporúča mierne obmedziť zálievku v záverečnej fáze, čím sa urýchli koncentrácia cukrov v plode.

Ideálna denná teplota pre zdravý rast a vývoj kvalitných plodov sa pohybuje v rozmedzí 22 až 26 °C. Pri teplotách dlhodobo nad 30 °C sa spomaľuje vývoj a nad 35 °C už hrozí vážne poškodenie listov a úplná sterilita peľu. Nočné teploty by nemali klesnúť pod 15 °C, pretože v chlade sa metabolizmus rastliny takmer úplne zastaví. Tienenie skleníka pomocou špeciálnych sietí alebo vápenného náteru je počas letných mesiacov nevyhnutné na udržanie bezpečnej klímy. Teplota pôdy je rovnako kritická a mala by byť stabilná, čo zabezpečí nepretržitý príjem vody a minerálnych živín. Monitorovanie prostredia pomocou teplomera s pamäťou na minimá a maximá je pre úspešného pestovateľa veľkým prínosom.

Praskanie plodov je takmer vždy výsledkom kolísania vlhkosti pôdy, kedy po období sucha nasleduje nekontrolovaná výdatná zálievka. Vnútorné pletivá plodu nedokážu tak rýchlo absorbovať náhly príjem vody a vonkajšia šupka pod tlakom praskne. Riešením je pravidelná a rovnomerná závlaha, ktorá udrží substrát v skleníku stále mierne vlhký bez extrémnych výkyvov. Niektoré moderné odrody sú voči praskaniu špeciálne šľachtené a majú pružnejšiu šupku, čo uľahčuje ich pestovanie v náročných podmienkach. Praskliny sú navyše nebezpečnou vstupnou bránou pre sekundárne infekcie a rôzne druhy hniloby. Mulčovanie pôdy slamou pomáha udržiavať stabilnú úroveň vlhkosti a chráni koreňový systém pred prehrievaním.